Citová chvíľka môjho umlčaného podvedomia, ktoré raz za čas vytryskne, ako horúci gejzír z hlbín zeme a ja som nasiaknutý tými najprimitívnejšími ľudskými vlastnosťami, ktoré nás tak dokážu zraziť na dno. 

Vznikne ten moment, keď moje super trénované obranné ego, ktoré sa celý čas staralo o môj fiktívny mini svetík je zrazu roztrhané na kusy.

Vynárajú sa tie najnižšie a najprimitívnejšie myšlienky, ktoré sa tvária tak vážne a dôležito, že sa ma snažia presvedčiť o ich kruto realite.

 Zrazu sa mi celý život zobrazí ako jedno veľké fiasko, na ktorom svieti neonovými písmenami moje meno.

 V tom momente, ma zaplavujú všetky tie čierne myšlienkové pochody, ktoré som tak strašne flegmaticky celý čas zakopával v domnení, že ich už viac neuvidím. 

Takto si pravidelne klamem až do doby, keď môj masový hrob je tak preplnený, že jedného dňa všetky mŕtve duše ožijú a zaútočia v plnej sile.

Cítim samotu, nechuť, zbytočnosť a beznádej môjho žitia. Môj antivírový program bol dnes zas prekonaný a ja budem opäť ovládaný mojím temným démonickým JA.

Viem, že nemôžem bojovať sám so sebou a s mojou vlastnou existenciou, ktorá má dve strany, ktoré tvoria jeden celok mojej identity.

Dnes som jednoducho zasypaný mnohou prázdnotou. 

 Denník
Komentuj
Napíš svoj komentár