Amanda
Takže škola. Sony po mňa prišla jej autom ktoré dostala od mamy. Som rada že Sony vie o mojom „skvelom“ živote úplne všetko. Preto nesmiem zabudnúť povedať jej o tom istom človeku, ako som ja. Bude nadšená. Sony je moja najlepšia kamarátka a už od detstva si hovoríme všetko. Naše mamy sa poznajú už veľmi dlho a sú tiež najlepšie kamarátky.
„ Ahoj, Amy.“ pozdravila sa mi.
„ Ahoj, Sony. Mám úžasnú správu.“ povedala som jej.
„ No hovor.“
„ Dnes ráno som sa rozprávala s mamou a povedala mi že nie som jediná na tomto svete s takou mocou. Je tu ešte jedno dievča. Ale že je nebezpečnejšia ako ja a že sa s ňou nikdy nemám stretnúť. Ako môže byť nebezpečnejšia než ja? Ale chcem sa s ňou stretnúť. Je to všetko také zaujímavé.“ povedala som jej.
„ Páni! To je skvelé! Mali by sme sa s ňou stretnúť. Veď nemôže byť taká hrozná. A čo keď ste príbuzné?“ opýtala sa ma.
„ Ha ha. No jasné! Je to moje stratené zlé dvojča, nie? Nepreháňaj Sony!“
„ Asi máš pravdu.“ povedala. Aj keď by som rada chcela mať dvojča. Aspoň by som tu nebola sama.
„ A ty čo máš nové?“ opýtala som sa.
„ No, nič také. Len samé obyčajné veci. A učila si sa na písomku z dejepisu?“ opýtala sa ma.
„ Samozrejme že áno. Aj keď mám čarovnú moc, tak som ešte stále normálny človek.“ odpovedala som jej.
„ Povieš mi kedy naposledy si použila čarovnú moc? Alebo ovplyvňovanie?“ opýtala sa ma.
„ No, už si celkom nepamätám.“ povedala som jej.
„ Amy. Mala by si si to všetko užívať. Ja na tvojom mieste, tak neviem neviem.“
„ Sony! Ja sa snažím byť celkom normálny človek.“
„ A to je tá chyba. Lenže ty nie si celkom normálny človek. Ty si zázrak celého vesmíru.“ povedala. A možno mala pravdu.
„ Dobre. Pozri už sme pred školou.“ povedala som jej.
„ Áno.“ povedala.
„ A je tu aj Mason. Môžeš zastaviť pri ňom?“ opýtala som sa. Vážne som rada že prišiel do školy.
„ Áno Amy.“ odpovedala mi. Tak sme zastavili na najbližšom voľnom mieste pri ňom a vystúpili sme.
„ Ahoj Blackwoodová.“ pozdravil sa mi.
„ Ahoj Mason.“ odzdravila som sa.
„ A mňa nevidíš?“ opýtala sa Sony so smiechom.
„ Ha ha. Prepáč Sony.“ ospravedlnil sa jej ale nespustil zo mňa oči ani na sekundu. Sony si šla po kabelku a cestou mi pošepkala:
„ Stále nerozumiem prečo sa voláte priezviskami?“ opýtala sa.
„ Lebo je to tak krajšie.“ povedala som jej. Ale mne sa páči jeho priezvisko. A vyzerá to tak, že aj jemu moje.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár