Cez prestávku som poprosila Lucasa nech sa pozrie po Alexovi.
„ Lucas, prosím ťa, nepôjdeš sa pozrieť kde je Alex?“ opýtala som sa.
„ No, rád. Chýba ti tu ,však?“ opýtal sa ma.
„ Nie, ja len nechcem aby niekomu ubližoval v tomto meste.“ odpovedala som.
„ No dobre. Idem. Čoskoro sa vrátim.“ povedal a už ho nebolo. Na toto si budem musieť zvyknúť. Keď odo mňa odišiel, jeho miesto zaujala Emily a Lilly.
„ Chceme počuť všetko. Úplne všetko! Nič nevynechaj.“ povedala Emily. No, ja som si nepripravila čo im poviem. Nemôžem im povedať že Lucas je upír a že ma zachránil pred uhryznutím ďalšieho upíra. A že ten ďalší upír je Alex a Kelly je tiež upír. Takže čo im poviem?
„ No, čo chcete počuť?“ opýtala som sa. Rozhodla som sa že budem zdržovať čas, až kým nepríde Lucas a on niečo nevymyslí.
„ Všetko! Úplne všetko! Všetky podrobnosti. Tak najprv kde si bola?“ opýtala sa ma Emily.
„ No, zranila som sa a Lucas ma odniesol k doktorovi.“ prvá lož je na svete. Aj keď som s tým zranením neklamala. Veď dôkaz sú moje rifle a tričko, celé od krvi.
„ A jak ste sa potom dali dokopy?“ opýtala sa Lilly.
„ My sme sa nedali dokopy.“ povedala som jej. A toto určite nebola lož.
„ Ale prišli ste spolu. Tak aspoň nám povedz ako ste sa tak rýchlo spriatelili?“
„ No veď som povedala, že so mnou čakal u lekára, sme sa rozprávali a tak.“
„ Ejha. S toho dačo bude.“ ironicky poznamenala Lilly. V tom okamihu prišiel Lucas s Alexom.
„ Čaute baby, ahoj Eve.“ pozdravil sa Alex.
„ Ahojte.“ pozdravili sa naraz Emily a Lilly.
„ Ahoj Lucas.“ pozdravila som sa Lucasovi.
„ Ahoj Eve.“ odzdravil sa. Počula som Alexove „ Pch“.
„ No, tak my už asi pôjdeme. Uvidíme sa v triede Eve?“ opýtala sa ma Emily.
„ Dobre.“ povedala som a oni odišli.
„ No, bála si sa o mňa?“ opýtal sa Alex.
„ Nie, skôr človeka ktorému by si ublížil.“ povedala som a Lucas sa zasmial.
„ Kde si ho našiel?“ opýtala som sa Lucasa.
„ Neboj sa, nikoho som nezabil. Zatiaľ.“ odpovedal Alex a teraz sa on zasmial.
„ No, mňa si skoro znásilnil a potom zabil. Takže si nie som istá či si za tú dobu čo si tu, niekoho nezabil.“ povedala som ironicky.
„ Nikoho nezabil, Eve. Kontroloval som počet obyvateľov.“ povedal Lucas.
„ No dobre.“ odpovedala som.
„ A vlastne ideš na ten ples?“ opýtal sa ma Alex. On si nedá pokoj.
„ A prečo ťa to trápi?“ opýtala som sa ho.
„ No, chcem vedieť ako pekne sa mám obliecť. Ak tam budeš ty, moja krása ťa opantá na toľko, že sama na mňa skočíš.“ povedal Alex. Lucasa jeho posledná veta dosť vyviedla z miery, ale nezaskočila. Myslím že vedel že sa chystá niečo také povedať.
„ Prosím ťa, nenamýšľaj si!“ zvýšila som hlas. Alex ma veľmi rád provokuje a vždy vie ako zareagujem. Preto ho to baví. Myslí si, že sa mi páči a pritom ho z duše nenávidím. Človek, ktorý ma takmer znásilnil a zabil, si nič iné ani nezaslúži.
„ Ale Eve. Už si to priznaj. Raz mi aj tak podľahneš, a myslím si že to bude už čoskoro.“ Tak toto už prehnal. A všimol si to aj Lucas pretože naňho zavrčal. Tento zvuk som počula prvý krát v živote. Už som si myslela že naňho skočí, preto som zakročila.
„ Tak dosť!“ vykríkla som. Obaja sa na mňa zahľadeli a po chvíli ustúpili z loveckého postoja.
„ Alex, prosím ťa, choď preč!“ povedala som mu. Pozrel sa na mňa pohľadom „ prečo ja? Nech ide on.“. Po druhej sekunde tohto pohľadu sa zobral a odišiel.
„ Tak dosť! Už to vážne preháňa. Ešte raz niečo také urobí, sám sa oňho postarám.“ znervóznel Lucas. Takže predsa len preňho niečo znamenám? Vyzerá to tak, že žiarli. To je dobré znamenie.
„ No tak, Lucas! Veď nič to nebolo.“ povedala som mojím utešujúcim tónom.
„ Ale bolo Eve. Ty si to možno neuvedomuješ, ale ja áno.“ povedal. Woow. Takže ma má rád.




Lucas

Áno, Eve! Ani netušíš aké veľké problémy si už Alex narobili a práve teraz mu už pretiekla posledná kvapka v mojej čaši trpezlivosti. Do teraz som bol zhovievavý, no už nebudem. Už to všetko preháňa až príliš. Myslel som si, teda dúfal, že ho dokážem zmeniť. Ale ako vidím, nie. Jeho nikto a nič nezmení. Je monštrum, ktoré keď si niečo zmyslí, musí to dostať. Väčšinou to aj dostal. No časy sa zmenili.
„ Lucas! Kľud!“ upokojovala ma.
„ Nie, Eve. On to už preháňa!“ povedal som jej. A určite som neklamal.
„ Tak dosť! Povieš mi prečo sa tak nenávidíte? A pravdu! Iné nechcem počuť.“
„ No, to je nadlho.“ odpovedal som jej. No jej to nedalo.
„ Povedal si mi, že ak budem mať ešte otázku, mám sa ťa opýtať. Tak do toho. Toto je jedna z nich.“ povedala. A mala pravdu.
„ No, dobre. Začalo sa to, keď som sa rozišiel s Kelly a ona ma premenila na upíra. Nevedel som sa stým zmieriť, tak som radšej dva mesiace nešiel do školy. Raz som šiel do jaskyne a snažil som sa aspoň na chvíľu zabudnúť na to, čím som. Vtedy som spoznal Alexa. Prišiel do Glendale, lebo mu zomrela matka a on sa chcel odreagovať. Prišiel do tej jaskyne a a dával mi hnusné návrhy. Pretože on, bol a ešte stále je, rád že je upír, no ja nie. Tak som odtiaľ odišiel. Po krátkom čase som spoznal jedno dievča. Lucy. Ona bola človek. Vedela čím som a chápala ma. Nebála sa, žeby som jej ublížil. Trávili sme spolu čo najviac času. Smiali sme sa spolu, plakali sme spolu a robili sme všetko spoločne. Keď som bol pri nej, zabúdal som na to čím som. Raz sme sa rozprávali na jej záhrade. Rozprávala mi príbehy z dectva a tak. V tom tam prišiel Alex a ja som zistil, že aj on ju má rád. Veľmi ma zabolelo, keď som videl ako ho objíma. Bol som si istý, že ma má rada. Len mňa! No nebolo to tak. Raz trávila čas s ním a raz so mnou. No, nepáčilo sa nám to. Tak sme jej povedali nech si vyberie. Ona nám povedala že potrebuje čas. Tak sme jej ho dali. Asi o dve dni sa večer vybrala k Alexovi a skončili až v posteli. Na druhý deň ráno som sa dozvedel že je mŕtva. Alex ju zabil pretože si vybrala mňa a prišla mu to oznámiť.“ už vie pravdu. Krutú pravdu prečo nenávidím Alexa. Je mi ľúto že som pred ňou musel spomenúť Lucy, ale chcela počuť pravdu a ja už jej nedokážem klamať.
„ Preboha! Lucas! To som netušila.“ povedala a pohladkala ma po pleci.
„ Svojím spôsobom mi ju pripomínaš. Len sa bojím že sa dej zopakuje.“ povedal som jej a pozrel som sa jej do očí.
„ Že zabije aj mňa?“ opýtala sa ma. Ako som povedal. Nebudem jej klamať.
„ Už ti nebudem klamať. Áno. Presne toho sa bojím. Alex mi povedal že sa mi prišiel pomstiť. A bojím sa, že takto. Eve! Ak by ti niečo urobil, ja by som to neprežil. Od začiatku sa mi veľmi páčiš a vedel som, že poviem pravdu o mojom života tebe. A veľmi si vážim že si mi dala šancu. A zabudol som ti povedať, že nie som ako Alex. Ja nepijem ľudskú krv.“ povedal som jej. Tento fakt ju prekvapil.
„ Nie?“ opýtala sa ma.
„ Nie. Snažil som sa už od začiatku a dnes už nepijem vôbec ľudskú krv.“ povedal som jej. Vyzerala, že ju táto správa potešila. Takže, som sa rozhodol, že jej poviem čo k nej cítim.
„ To je skvelé.“ povedala a usmiala sa.
„ Eve, chcel by som ti niečo povedať.“ povedal som jej. V tej chvíli zazvonilo.
„ Dobre, ale poďme lebo nestihneme poslednú hodinu.“ povedala a mala pravdu.
„ No, dobre. Tak ti to poviem keď skončíme. Môžem ťa potom odviesť domov?“
„ Dobre.“ povedala a vykročila vpred. Je taká krásna. Lenže, sa páči aj Alexovi. A to je chyba.

Posledná hodina sa už skončila.
„ Eve, ideme?“ opýtal som sa jej.
„ Áno, len sa rozlúčim ešte s Emily a Lilly a tak môžeme ísť.“ povedala a usmiala sa. Jej úsmev pre mňa znamená veľmi veľa.
„ No, dobre.“ povedal som jej a úsmev som jej opätoval. Asi po piatich minútach bola späť.
„ No, môžeme ísť.“ povedala.
„ Dobre.“

Tak sme šli po parkovisku a rozprávali sme sa. Dosť veľa ľudí na nás hádzalo pohľady.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár