„ Môže, ak to prežije. Len sa bojím toho, že nevieme aké majú tie deti schopnosti.“ povedal. Zasmiala som sa nad oslovením deti.
„ Určite zo sebou zoberie toho upíra, ktorý odsáva vnútornú energiu.“ povedala som a on prikývol. Začala som sa o to viac zaujímať. Ešte prídem na niečo perfektné.
„ Ehm, Lucas, zabudli sme dohodnúť, kde potom so Sophie, po nalákaní tých upírov pôjdeme.“ povedala som a jeho akoby osvietilo.
„ Ó áno. No, mňa napadlo, že by ste potom mohli odbehnúť trochu ďalej. Je tam jedno jazierko a menší domček. Mohli by ste to tam prečkať a potom po vás prídeme.“ povedal a mne sa to celkom zapáčilo. No aj tak by som najradšej bojovala a mala istotu, že si nikto neublíži. Šanca, že sa nikomu nič nestane, je asi jedna k miliónu. Ale dúfam, že si nikto neublíži.
„ No, tak dobre. Ale radšej by som bojovala s vami.“ povedala som a jemu sa nádej vytratila z tváre a nahradili ju obavy a strach spojený z bolesťou.
„ Nie, tvoj život nebudeme riskovať!“ povedala asi po minútovom mlčaní. Tak som to nechala tak, pretože som sa s ním nechcela hádať.
Asi o minútu sme boli na mieste.
„ Čiže, s čím začneme?“ opýtal sa Lucas, keď ma položil ku čarodejniciam a pristúpil k svojim.
„ No, teraz bude každý bojovať svoj odbor.“ povedal Alex.
„ Fajn.“ prikývol Lucas a oni sa rozostúpili do kruhu.
„ Dobre, čiže čím začneme my?“ opýtala sa Mia.
„ No, mohli by sme na začiatok rozcvičkou. Niečo slabšie.“ povedala Taylor a ja som sa zahľadela do lesa. Vedela som, že tam niekde sú vlci, pretože som cítila ich vnútornú silu a energiu. Vtedy sa spoza stromov vynorili. Ja som sa pousmiala.
„ Eve!!! haló!“ pred očami mi mávala Amy.
„ Ou, prepáčte. Takže... môžeme začať.“ vykoktala som.
„ Dobre, čiže sa aj my rozostúpime do kruhu. Pre začiatok by sme mohli jedna za druhou zariadiť, aby udrel blesk.“ prehovorila Taylor a my sme všetky prikývli. Prvá išla Mia. Zavrela oči a ja som cítila jej sústredenie až niekde v žilách kde mi namiesto krvi prúdil adrenalín. O sekundu na to udrel taký blesk, až sme zo Sophie poskočili.
-To bolo dobré.
Okomentoval Matt a ja som sa zasmiala.
„ Perfektné. Amy?“ povedala Taylor a postavila sa vedľa mňa. Amy zavrela oči a ja som znova zacítila jej sústredenie. A potom udrel silný blesk. Takej istej intenzity, aký udrel aj pri Mii.
„ Super. Sony, teraz ty.“ povedala a Sonya vystúpila z kruhu. Znova sa odohralo to isté. Zdá sa mi čudné, že toto pociťujem. Nikdy som to pri ich používaní sily necítila. Čo sa dofrasa deje?
Blesk udrel trochu slabšie.
„ Dobre, teraz Sophie.“ povedala a Sophie sa šťastím rozžiarila. Všimla som si, že keď Taylor vyslovila jej meno, Alex sa okamžite otočil.
„ Fajn.“ povedala a vystúpila z kruhu. Sonya sa medzi tým vrátila na svoje miesto a Sophie zaujala jej. Zhlboka sa nadýchla a ja som sa usmiala. Už to nie je moja maličká sestrička. Už je veľká a pravdepodobne zamilovaná.
Zhlboka sa nadýchla a vystrela ruku. Je jediná, čo svoju moc neovláda len mysľou, ale aj rukou. V tom mi celým telom prešla nejaká čudná vybrácia a skončila až vtedy, keď sa horami rozdunel blesk. Bolo to dosť čudné. Ona sa sústredila najviac zo všetkých. Ale ten blesk stál teda za to. Bol zatiaľ najsilnejší.
„ Super, Sophie! Si čoraz silnejšia!“ pochválila ju Tyalor a ona žiarila ešte viac. Až poskakovala na mieste. Pribehol k nej Alex a nadvihol ju do výšky. Ona sa nahlas zasmiala a on ju vzal do náručia.
„ Šikovné dievča!“ povedal a ona sa zasmiala.
- Čo to má byť?
Opýtal sa ma sivý vlk.
„ No, nejako sa majú radi.“ pousmiala som sa a tomu vlkovi sa zháčila srsť.
„ Mimochodom, ty si Louise, však?“ opýtala som sa ho a on sa vtedy ukľudnil.
-Áno, som.
Povedal, teda vlastne myslel Louise.
„ Dobre, čiže si vás môžem zhrnúť?“ opýtala som a Louise prikývol.
„ Čiže, ty si Louise, ten z čiernym fľakom nad očami je Thom, úplne biely vlk je Zoe, ten úplne čierny vlk je Connor a biely zo sivými fľakmi je Matt. Správne?“ opýtala som sa s nevinným úsmevom.
-Presne tak. Ale na boj nás príde ešte viac. To sme vám prišli povedať. Vlastne len tebe keďže len ty nás počuješ.
Povedal a ja som vyvalila oči.
„ Čo ti povedal?“ opýtala sa Taylor keď si všimla ako na nich pozerám a oni na mňa.
„ No, na boj príde viac vlkov, čiže máme väčšiu šancu na výhru.“ potešila som sa a aj ona.
„ To je celkom perfektné.“
„ Však? Aj ja si to myslím.“ povedala som a ona prikývla.
„ Taylor, teraz si na rade ty.“ povedala Sophie a zoskočila z Alexa ktorý sa vrátil k upírom a trénoval ďalej.
„ No tak dobre.“ povedala a zaujala Sophieine miesto. Sophie sa postavila vedľa mňa a silno ma objala.
„ Si úžasná.“ pošepkala som jej a ona ma stisla ešte silnejšie.
„ Ďakujem. Veď aj ty.“ povedala a odtiahla sa odo mňa, aby som videla jej dokonalý úsmev.
Taylor začala. Zavrela oči a silno sa sústredila. Znova som to všetko cítila. Akoby tú moc čerpala zo mňa. Za moment udrel dosť silný blesk. Ona sa víťazoslávne zasmiala a povedala:
„ Som dobrá, čo?“ opýtala sa a ja som sa zasmiala.
„ Veľmi.“ prikývla som jej.
„ Tak poď teraz ty. Už len ty si ostala.“ povedala a postavila sa vedľa mňa.
-Ideš Eve!
Skandoval mi Thom a vyzeralo to, akoby sa zaškeril.
„ Tak dobre.“ povedala som a všetci prestali trénovať. Cítila som na sebe pohľady všetkých.
Tak som zavrela oči a predstavovala si niečo pekné. Predstavovala som si, že je po všetkých problémoch a ja si užívam na dovolenke bok po boku z Lucasom a naše deti okolo nás pobehujú. Usmiala som sa nad touto myšlienkou. No potom ma udrel bič reality a dostala som sa do boja. Predstavila som si, ako musím upíra zabiť bleskom.
V tom sa ozval taký silný rachot, až som sa dokonca aj ja zľakla a poskočila som. Otvorila som oči a všetci sa na mňa pozerali s úsmevom.
„ Si úžasná.“ povedala Taylor a neveriacky potriasla hlavou.
-Súťaž najväčší blesk vyhrala jednoznačne Eve Gracenová. Gratulujeme.
Znova sa zaškeril Thom. Musela som sa zasmiať. Vtedy ku mne priletel Lucas.
„ Bolo to ú-žas-né.“ posledné slovo gestikuloval z takým úžasom, až som myslela že ma od neho odhodí najmenej o päť metrov.
„ Ó ďakujem.“ povedala som a on sa krátko ale za to z chuti zasmial.
„ Dobre, čiže teraz ideme na niečo ťažšie. Vymeníme si úlohy. Upíri na nás budú útočiť. Čiže, prvá pôjde Amy a zaútočí na ňu Ben.“ povedala Taylor a ja som vyvalila oči. No fasa. Taylor sa postavila trochu ďalej a Lucas ma postavil vedľa nej. Amy vykročila von z kruhu a čakala, kedy k nej príde Ben. O dve sekundy prišiel svojou pomalou chôdzou a postavil sa asi o dve metre ďalej, oproti nej.
„ Pripravená?“ opýtal sa jej a ona sa pousmiala.
„ A keď poviem že nie, tak čo?“ opýtala sa a ja som sa tak trochu zasmiala.
„ Tak máš smolu.“ povedal vyrovnaným hlasom a s úsmevom žiarivejším ako Slnko. Vtedy sa rozbehol a ja som videla pohybovať sa len rozmazanú šmuhu. No za to Amy bola veľmi pozorná a dobre odhadovala čo chce kedy urobiť. Vždy mu to prekazila a na konci mu uštedrila silnú ranu pod pás.
„ Vyzerá to tak, že ty máš smolu.“ povedala a z chuti sa zasmiala. Pomohla mu vstať a vrátila sa k nám. Ben jej ešte venoval pohľad, ktorý by roztopil aj ľady a odišiel k upírom.
„ Teraz Sonya a Kevin.“ povedala a Sonya sa usmiala. Postavila sa tam, kde predtým Amy a čakala. Kevin k nej dorazil ako dokonalosť sama. Aj on je neuveriteľne nádherný. A je vôbec možné, aby niekto tak perfektne ovládal svoje emócie a pocity? Kevin je toho živým dôkazom. Pousmiala som sa naňho, no snažila som sa mu neprivolať víziu. Aj sa mi to darilo.
„ V pohode?“ opýtala sa ho, keď dlhšiu dobu nič nerobil a ani sa nepohol.
„ Ou áno. Začíname.“ po tej dlhej dobe sa konečne usmial. Rozbehol sa k nej, no ona ho od seba veľkou silou odsotila. Zľakla som sa, keď dopadol z veľkým hlukom na zem. No to ho neodradilo a znova sa k nej rozbehol. Stále s takým pokojným výrazom v tvári. Tentoraz odhadol jej slabé miesto a využil ho. Obaja ležali na zemi a Kevin ležal na nej. Najprv nedokázal nič urobiť, to netuším prečo a potom povedal.
„ Môže prísť niekto ďalší.“ povedal a nadzvukovou rýchlosťou sa postavil k ostatným upírom. Sonya tam ešte asi dve sekundy ostala ležať a pozerala na už tmavú oblohu. Tak rýchlo sa zotmelo. Už bude asi deväť hodín večer.
„ Sophie, si pripravemá?“ opýtala sa Taylor Sophie a z tým širokým úsmevom, ktorý ma vždy dostane Sophie dostala na Sonyine miesto. Chcela som namietať, no neurobila som tak.
„ Alex?“ opýtala sa a venovala Alexovi spýtaví pohľad. On asi na päť sekúnd zaváhal.
„ Alex! Neboj sa! Bude to bolieť len trošku.“ povedala Sophie provokatívne, no zabralo to. Ja som sa zasmiala. Alexa človek provokáciou dostane kam chce.
„ Tak to potom nebude také hrozné. Pre teba.“ povedal a s úsmevom sa postavil oproti nej.
„ Som rada, že berieš ohľad aj na mňa.“ zasmiala sa Sophie a on sa k nej pridal.
„ Tak trénujeme alebo čo?“ opýtala sa po dlhšom smianí.
„ Ó áno. Zabudol som. Čiže sa priprav, lásko.“ povedal a ona sa znova z chuti zasmiala.
„ Ja som pripravená vždy a na všetko. Aj na teba.“ zahlásila. To ich baví sa takto podpichovať? Musela som sa aj ja zasmiať.
„ Tak už trénujte.“ povedala Taylor, ktorá sa tiež smiala.
„ Dobre, dobre.“ povedal Alex a pozrel sa na Sophie, ktorá mu na súhlas na to, že je pripravená prikývla hlavou. On sa jedným kútikom úst pousmial a odrazil sa nohami od zeme. Znova som videla len mihajúcu sa šmuhu. No, Sophie je tiež veľmi silná. Každý jeho prvotriedny a bezchybný pohyb zmarila. A na konci mu dala pocítiť menší elektrický šok, ktorý ním tak trochu otriasol. Ja som jej zatlieskala.
„ šikovná Sophie.“ povedala som jej a ona sa hrdo vystrela a usmiala sa na mňa. Vtedy ju Alex slabšie- bolo vidno, že sa veľmi ovláda, aby jej neublížil, nechcene- trochu nadvihol, potom ju položil vedľa seba a začal štekliť. Ona sa smiala a smiala, no potom sa to vymenilo a šteklila ona jeho. Ako im to spolu svedčí. A aký sú šťastný. Vtedy sa ku mne postavil Lucas, chytil ma jednou rukou okolo pásu, druhou mi chytil dlaň a pozeral na nich tak ako ja. Aj na ňom bolo vidieť, že im tak trochu závidí. Silno mi stisol dlaň a usmial sa. Pozrela som sa naňho z úsmevom na perách. Takým nežným že sa mu podlomili kolená. Zasmiala som sa.
„ To na teba až tak zle pôsobím?“ opýtala som sa s miernym úškrnom.
„ Zle? Si to najkrajšie čo ma v života stretlo. Moje šťastie. Moje najkrajšie šťastie. Ty si môj anjel.“ šepkal mi do ucha a ja som sa stále viac a viac začala červenať. On sa nad mojou reakciou zasmial.
„ Vieš o tom, že aj ty si pre mňa to isté, však?“ pousmiala som sa a on prikývol.
„ Viem.“ znova zašepkal a privoňal si k mojim vlasom. Jemne mi dal pusu na to miesto, kde si privoňal a mnou vtedy akoby prešiel elektrický šok. Srdce sa mi znova- ako poslednou dobou až dosť často- rozbúšilo a kolená podlamovali. On si to všimol a vždy ma zachytil, aby som náhodou nespadla.
„ Prepáč, že toto musíš robiť.“ povedala som a on sa mi do ucha zasmial.
„ Nie, ja to robím rád. Aspoň viem, že si zo mňa stále hotová.“ povedal a tentokrát som sa ja zasmiala.
„ Dobre, čiže teraz ide Mia?“ vyrušila nás Taylor a ja som si až vtedy všimla, že Sophie už stála vedľa mňa.
„ V pohode.“ povedala Mia a postavila sa dopredu.
„ Lucas, choď k svojim. O chvíľu príde aj na teba rad.“ povedala Taylor a Lucas si povzdychol.
„ Nemôžem tu ešte ostať? Veď o chvíľu už aj tak končíme.“ snažil sa ju prehovoriť.
„ Tak fajn.“ podarilo sa mu to. On sa víťazoslávne usmial a pozrel sa mi do očí. Mal v nich takú radosť a začínala v nich rásť aj nádej. Nad týmto som sa z chuti usmiala. On mi úsmev opätoval a ja som si oňho oprela hlavu.
„ Takže, z Miou pôjde Jake?“ opýtala sa a prebehla pohľadom na Jakea. On jej prikývol a postavil sa oproti Mii. Venoval jej milý úsmev a ona mu ho opätovala. Vtedy sa rozbehol a ona sa uhla. Vtedy sa zasmial a snažil sa na ňu znova skočiť, no ona sa zase uhla. Bolo zaujímavé ich takto pozorovať. No už sa mi viečka zatvárali.
„ Ešte vydrž.“ pošepkal mi Lucas keď si všimol, že pomaly padám k zemi od únavy.
„ Fajn.“ prebrala som sa. Oči som poriadne otvorila a poobzerala sa. Pozrela som sa najprv na vlkov, ktorý už dlho nič nepovedali. Aj oni, tak ako ja, sa snažili nezaspať. Potom som prebehla očami k upírom. Tí ani náhodou neboli ospalý a s chuťou sa pozerali na Miu a Jakea. Čarodejnice boli tiež trochu ospalé, no najmä Sophie. Tá už ledva stála na nohách. S úsmevom som ju pohladila po ramene a ona mi venovala ešte unavený úsmev. Ostatné čarodejnice sa pozerali na Miu a Jakea. Tak som prebehla očami aj na tmavý les. Bola tam taká tma, že sa čudujem, že som si všimla, že sa tam niečo pohlo. Zalapala som po dychu. Zo strachom v očiach som sa pozrela na vlkov, ktorý boli najbližšie k tomu miestu.
-Idem to skontrolovať.
Pomyslel si Connor. Čudujem sa, že si všimol to čo ja. Ja som mu prikývla. Síce zo strachom, no treba to skontrolovať.
„ Deje sa niečo?“ opýtal sa Lucas a hlas sa mu strachom zachvel.
„ Nie nie. Všetko je v úplnom poriadku.“ zaklamala som. No on tomu uveril a prešiel pohľadom na Miu a Jakea. Akosi dlho trvá ten boj. Ale nevadí. Pozrela som znova na les. Vtedy som si všimla, že pri kríkoch niekto stojí. Striaslo ma a kolená sa mi poriadne podlomili. No o sekundu na to, tam už nikto nebol. Asi to bola len moja halucinácia a som už poriadne unavená, takže to je možné.
-Nikto tam nie je.
Prišiel Connor a ja som si od úľavy vydýchla. Usmiala som sa naňho.
„ Dobre, toto je remíza. Trvá to akosi pridlho. Teraz poď Lucas. S Eve.“ povedala Taylor a on sa na ňu pozrel nenávistne.
„ Nie!“ povedal a ona si povzdychla.
„ A prečo? Ak ju chceš chrániť, musíš poznať dobre aj jej zbrane.“ povedala a prekrížila si ruky na prsiach.
„ Nie, ja Lucasovi nehodlám ublížiť. Choď s ním radšej ty. Ale ne že mu ublížiš veľmi, lebo budeš mať čo dočinenia so mnou.“ povedala som a vyhražujúco som vystrčila ukazovák a mávala s ním. Obaja dostali záchvat smiechu.
„ Neboj sa.“ povedala a schytila ho za lakeť. On najprv nechcel odo mňa odísť, no potom som sa naňho pozrela pohľadom takým, čo uňho niečo vyvolal a on s úsmevom odišiel. Trochu som nechápala, no nechala som to tak. Únava mi nedovolila nad ničím normálnym premýšľať. Ale na to, aby som sledovala či ublížia Lucasovi alebo nie by ma ani únava neskolila.
„ Pripravený?“ opýtala sa ho Taylor a ja som sa snažila nezavrieť oči.
„ Vždy a všade.“ zasmial sa Lucas a skočil na ňu.
-Ou, silák čo?
Zahehnil sa Thom. Ja som sa naňho unavene pozrela a on na mňa vyceril tie jeho veľké zuby. Nezľakla som sa, pretože sa už tesákov nebojím.
„ Týmto ma nedostaneš.“ ironicky som povedala a Louise sa po vlksky zasmial.
-Dala ti, chlapče.
Otočil sa naňho. Vtedy som sa už neudržala a zasmiala sa. Síce to zo mňa odčerpalo ďalší kúsok energie, ale kto by sa nezasmial? A prečo som vlastne až tak veľmi unavená? Veď nikto tu nie je až tak unavený ako ja.
Sledovala som ešte z posledných síl ich zápas. Lucas sa pohyboval veľmi rýchlo, čiže bol ako šmuha a Taylor keďže má už asi dosť tvrdú prax ho vždy zastavila. No Lucas ju chytil za pás a hodil o zem. Prežila to. Len ja som zhýkla.
„ Je v poriadku?“ opýtala som sa ho šeptom, ale on to počul. Pomohol jej vstať.
„ Dobre, myslím si, že na dnes už stačilo.“ povedala keď si chytila kríže a narovnala sa. Ja som jej prikývla. No Kelly nesúhlasila.
„ Veď ešte trochu počkajte. Veď som na rade už len ja spolu s Eve.“ usmiala sa na mňa a prešla očami späť na Taylor.
„ Hovorím, že na dnes stačilo.“ zvýšila hlas Taylor a Lucas sa ako šmuha presunul ku Kelly.
„ Nevyužiješ to, že je taká unavená.“ povedal jej a chytil ju pod krk.
„ Lucas prestaň!“ vykríkla som a on sa ku mne otočil- Kelly mal nadvihnutú asi päť centimetrov nad zemou a surovo ju držal pod krkom. Pozrel sa na mňa a ja som mu v očiach zbadala, ako to chce urobiť. Pokrútila som hlavou a on ju položil na zem.
„Ale prečo?“ opýtal sa a jeho perfektné čelo sa pokrčilo.
„ Pretože budeme potrebovať každú jednu živú alebo neživú dušu.“ zašepkala som a pri tejto predstave sa mi podlomili kolená. Keďže únava a zlá predstava nie sú dobrá kombinácia, skoro som spadla na zem. No, Lucas ku mne rýchlo pribehol a zachytil ma. Zobral ma do náručia.
„ Si unavená. Odnesiem ťa domov. Všetci by ste mali ísť domov! Ja budem dnes dávať pozor na Eve a Alex na Sophie. Poriadne sa vyspite. Aj zajtra nás čaká ťažký deň.“ povedal keď sa nohami odrážal od zeme. Bola som taká unavená, že som si myslela, že letíme. Oči sa mi únavou už sami od seba zatvárali. Cítila som sa, akoby zo mňa niekto vyčerpal všetku energiu a silu...
„ Neboj sa, o chvíľu sme doma.“ zašepkal Lucas a ja som cítila, že ma pobozkal na vlasy. Čudujem sa, že toto som vnímala a pritom som si myslela, že letím. Zacítila som jeho vanilkovú vôňu, ktorá ma tak trochu dobíjala energiou. Aspoň som ho ako tak vnímala.
„ A sme tu.“ povedal a položil ma na posteľ. Jemne ma uložil a ľahol si vedľa mňa. Toto som ešte vnímala. Založil si ruky za hlavu a ja som si položila hlavu na jeho hruď. Jednou rukou som ho objala okolo hrude a druhú som si položila za svoj chrbát. On si spod hlavy vybral ruku a položil ju na môj chrbát. Druhou rukou mi hladkal vlasy.
„ Spinkaj.“ zašepkal mi do ucha, keď mi tak jemne hladkal vlasy. Potom mi dal pusu na vlasy a vtedy som tvrdo zaspala.
Táto časť je fakt super, že?
Blog
Komentuj
8 komentov k blogu
1
katuska8808
7. 5.mája 2011 21:30
áno!
Napíš svoj komentár