Čaká ma tu celkom odlišný život. Nový kamaráti- teda aspoň dúfam, že nejakých budem mať- nová škola, nový susedia. Znova som si povzdychla. Určite mal aj ona teraz doma kázeň. Môj nový sused Ben s rodinou. A tá blondína bola Taylor. Oni spolu bývajú? Je to trochu zvláštne, no nie? Zarazila som sa. Dúfam že nie.
Prvý kufor je vybalený. Hodila som ho už prázdny pod posteľ. Zobrala som druhý a otvorila som ho.
Čakalo ma v ňom prekvapenie. Vybrala som z neho čierne úzke džínsy. Potom modré tričko s krátkym rukávom. Potom mužský dezodorant.
" Ale veď tento kufor nie je môj..." zamrmlala som si popod nos.
Pozrela som sa na štítok kufra. Rýchlo som sa chytila rámu postele, aby som nespadla. Stálo tam: Benjamín Borodáč
Tak som ho rýchlo zavrela a rozbehla sa dole. No na moje nešťastie, ma pred vchodovými dverami zastavil Tomáš a nahnevane sa na mňa mračil, čím mi naháňal strach. Schytil ma surovo za zápästie.
" Čo to robíš?" opýtal sa nadmieru podráždene. Všimol si v mojej ruke kufor a obočie sa mu stiahlo ešte viac k sebe.
Mám mu povedať pravdu? Asi áno. Nemala by som mu klamať.
" Idem za Benom. Omylom sme si vymenili kufre, tak mu chcem odniesť ten jeho a nech mi dá on ten môj." vysvetľovala som mu a snažila som sa vytrhnúť ruku z jeho zovretia. No, on to úplne ignoroval!
" Ja to spravím." vybral presne tie tri slová, ktoré som nechcela počuť.
Následne ma ťahal hore po schodoch do izby. Ja som sa snažila vzpierať, no samozrejme, bez šance. Je hrozne veľký a mohutný!
Zobral mi z ruky kufor a hodil ma na posteľ. Venoval mi ešte zúrivý pohľad a zabuchol dvere a zamkol ma. Tak to som vôbec nečakala. Čo si o sebe myslí?
" Toto budeš ľutovať! Okamžite odomkni, Tomáš!" kričala som za ním a búchala na dvere. No zbytočne, pretože som začula, ako sa za ním zabuchli vchodové dvere. Rýchlo som teda prebehla k oknu a sledovala, ako Tomáš pokojným krokom kráča smerom k domu Borodáčovcov.
TOMÁŠ
Zazvonil som na zvonček. Najprv mi nikto neotváral, no potom rozrazila dvere jeho retardovaná sestra.
" Čo chceš?" zagánila na mňa poriadne vytočená a hneď ako ma zbadala, úsmev jej zmizol z tváre a zamračila sa.
" Zavolaj ho sem!" znechutenie som jej s radosťou opätoval.
" Ben! Škriatok ťa hľadá!" zakričala a zasmiala sa. Začul som aj jeho hnusný smiech, ktorý sa ku mne približoval. Krpaňa otvorila viac dvere a vtedy dorazil.
" Taya, môžeš nás nechať samých?" opýtal sa a všetko náznak smiechu alebo aspoň úsmevu mu z tváre zmizol a on sa zamračil.
" Len ho prosím ťa, nezaškrť tu, lebo ja ho potom nebudem z koberca zoškrabávať!" škodoradostne sa zasmiala a vrátila sa do domu. Aj on sa zasmial.
" Neboj sa! Koberec vezmem dovnútra!" zaškeril sa a tá krpaňa dostala záchvat smiechu.
Vyšiel von z domu a zatvoril dvere. Mal dosť nahnevaný výraz tváre, ale to ma vôbec nevystrašilo. Ja som bol vytočený viac.
" Tu máš svoj kufor! Prines mi Nelkyn!" strčil som mu do ruky kufor.
" Prečo mi ho nedoniesla Nelly? Nepustíte ju von, či čo? Takže ste ju zamkli v izbe?" zhrozil sa a bol čoraz väčšmi nahnevaný.
" Čo ťa do toho? Proste mi daj jej kufor, nech vypadnem a obaja ti dáme už navždy pokoj!" zamračil som sa a on vybral kufor z nej skrine, čo majú na chodbe. Podával mi ho, no potom hneď ruku stiahol.
" Tak po prvé, škriatok! Ty za Nelly rozhodovať nebudeš! A po druhé, ešte raz sa jej dotkneš a zabijem ťa!" tváril sa úplne vážne. Aký trápny!
" To by pre teba, samozrejme, nemal byť problém, však Borodáč?" provokoval som ho.
Už mi išiel vraziť, no silno som mu pred svojou tvárou schytil ruku. Ešte dobre, že posledných pár rokov posilujem.
" To neskúšaj, lebo budeš vidieť hviezdičky za bieleho dňa!" zavrčal som naňho. Aj on bol dosť silný a vyslobodil si ruku. Znova sa mi snažil vraziť, no ruka mu zastala tesne pred mojou tvárou, keď sme obaja začuli Nelly.
" Ben, niéééééé!" kričala a on na chvíľu zaváhal. Bez dychu mi hľadel nenávistne do očí a potom spustil ruku k telu. Potom sa otočil a pozeral na Nelly. Už som myslel, že sa k nej rozbehne a preto sa mi celé telo naplo a bol som pripravený skočiť, keby že sa fakt rozbehne. No on sa ovládol a otočil sa na mňa.
" Neublížim ti, pretože by som tým ublížil Nelly. Zatiaľ ti neublížim!" zdôraznil to zatiaľ a podal mi Nelkyn kufor.
" Ja sa ťa nebojím!" povedal som a vytrhol mu z ruky kufor. Otočil som sa a podišiel k jej domu. Urobil som tri roky, no ešte som sa otočil.
" A ešte niečo! Nepribližuj sa k nej!" zagánil som a potom už odišiel preč.
NELLY
S trasľavými rukami som zavrela okno. Čo to malo byť? Veď sa mohli pozabíjať! Ešte dobre, že som zakročila. Teraz fakt ľutujem, že nemám izbu niekde na prízemí! Ak by som ju tam mala, mohla som vyskočiť oknom a zabrániť všetkému.
Čakala som, kedy sa otvoria dvere do mojej izby a v nich bude stáť spokojný Tom s kufrom v ruke. Vtedy som začula buchnúť vchodové dvere.
Blog
Komentuj
11 komentov k blogu
1
katuska8808
14. 3.marca 2011 19:20
proste perfektne!!!!!!!!!!! upne skvele!
3
ako si raz povedala: za pravdu sa nedakuje! tak sa mi to paciii... kedy bude dalsia cast?
Napíš svoj komentár