" Ahoj." pozdravil sa mi nejaký chalan zo zadného sedadla. Až som poskočila, tak som sa zľakla.
" Ach." povzdychla som si.
" Ahoj." a rýchlo dodala. Prekvapene som sa pozrela na otca.
Tento chalan mi črtami tváre niekoho pripomínal. Najmä očami a úsmevom.
"Ja som vám vravel, že si ma nebude pamätať." sklesol a prehovoril na otca.
" Nelly, to je Tomáš. Ako malý ste spolu boli stále a hrali ste sa." povedal mi otec. Až vtedy som si spomenula, na toho malého, zlatého, pojašeného najlepšieho kamaráta Toma. No, teraz už nie je ten maličký Tomy, na ktorého si pamätám, ale očarujúci tínedžer.
" Ach bože Tomy! Už si spomínam! Páni! Ty si sa ale zmenil!" spomenula som si a on celý žiaril.
" Aj ty! Bože, ale si mi chýbala!" povedal a jemne mi zobral ruku do svojich dlaní. Spomenula som si, že sme toto robili ako malí.
" Ach, aj ty si mi chýbal Tom!" povedala som a otec s úsmevom naštartoval.
Motor najprv zavrčal, no potom jemne priadol.
" No, ocko, povedz mi, čo sa deje v Breznici." povedala som a Tom mi na znak nesúhlasu stisol ruku. Otočila som sa, že mu poviem niečo uštipačné, no potom čo som sa mu pozrela do jeho veľkých, hlbokých očí som si to hneď aj rozmyslela.
Pozrela som sa na otca.
" Sľúbil si mi to. A myslím, že keď teraz budem bývať zo starostom, mala by som vedieť o všetkom čo sa v Breznici deje." použila som svoju taktiku. Pozrela som sa naňho prosebným pohľadom, ktorý pochopiteľne zabral.
" Tak dobre. Tvoj prosebný pohľad mi fakt chýbal a Tomáš ho nevedel tak dobre napodobniť." zasmial sa a ja som sa k nemu pridala.
" No hovor už." povedala som, keď sme prešli diaľnicu D1.
" Dobre. Takže asi tri roky sa v Breznici dejú dosť čudné veci. Vraždy, pašovanie drog, svojvoľné používanie zbraní a tak. Tušíme kto to má všetko na svedomí, no nemáme dôkazy." povedal otec. Dal mi čas na vstrebanie tej správy.
Ja sa práve sťahujem do dediny plnej zločinu a nikto to nevie vyriešiť.
" To ako vážne?" neverila som. Veď otec je ten najlepší starosta, akého Breznica mohla dostať.
Tomáš mi znova stisol ruku.
" Nelly, ale tebe sa nič nestane." prehovoril.
" Áno, Tomáš má pravdu. A budeme sa snažiť čo najrýchlejšie to vyriešiť." prikývol mu Milan.
" Počkať, vy viete kto to robí ale ani raz ste nenašli svedka?" opýtala som sa a nadvihla som obočie.
" No, celá dedina to tuší. A svedka sme po spáchaní zločinu nenašli preto, pretože vrah vždy zlikvidoval aj svedka." povedal a ja som naňho vyvalila oči. Asi dve minúty som sa nevedela spamätať.
" Ale veď to je masový vrah." zašepkala som.
" Nelly fakt sa ti nič nestane. To by sme nedopustili. Budeme na teba dávať dvadsaťštyri hodinový pozor."
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár