Ako úplne jednoducho opiť stonožku..

Nemyslite si, že teraz vám dám návod na to, ako urobiť z úbohého chlpatého slizkého stonohého zvieraťa trosku podobnú vám.. Ono to vlastne vôbec nie je vtipné, keďže môj čin sa stal ešte ohavnejším po tom, keď som ju, milú ochlpenú Rafaelu číslo 2, ešte na záver dosť brutálnym spôsobom zavraždila..

Všetko sa ako vždy začalo len tak v práci.. Sedím, čumím, sem- tam niečo prečítam, ale hlavne qipujem, riešim miliónkrát vyriešený problém, krútim hlavou, neskôr začínam frflať a končí to nekontrolovateľným plieskaním do klávesnice.. Tentokrát som svoj stereotyp obohatila a o nejakú tú hudbu v mojom pravom uchu, keďže už bolo dávno po desiatej a môj úžasný playlist musel byť vypnutý. Zrazu som ale započula také zvláštne prasknutie za mojím ľavým uchom, otočila som sa a uvidela som ju.. Vyzerala presne tak isto ako jej predchádzajúca kamarátka, mala milión nôh, na hlave aj na riti tykadlá a štverala sa na parapetu, kde si kráľovsky sedela moja ryža. Uvedomila som si, že môže ísť o nejakú krutú krvilačnú pomstu zo strany mnohonožcov, keďže niekoľko príslušníkov ich triedy, rodu alebo kerej onej už podľahlo mojim náprahom.. Určite mi chcela vliezť do mojej úžasnej lepkavej rozvarenej ryže s kukuricou, sviňa jedna. To som si však ešte zachovala chladnú hlavu, zobrala som noviny, tentokrát SME, ktoré boli položené hneď vedľa mojej ctenej plastovej misky a s brutálnym výrazom v tvári som sa ju snažila plesknúť.. Moja povestná presnosť však zlyhala.. Stonožka padla na zem. Začala zdrhať smerom von z recepcie, a na chodbe sa skryla pod gauč. Tým som tento incident začala považovať za ukončený a spokojne som začala jesť, ďalej rozčúlene qipovať a pomaly som na ňu zabúdala.

O pár hodín neskôr, keď som už takmer nevidela na monitor a prešla som k serióznemu pracovaniu, teda k bezduchému sledovaniu kamery pred hotelom, keď moje pravé ucho ešte stále odolávalo návalu nejakej hlasitej hudby, som sa len tak mimovoľne otočila smerom k oknu.. Tá chlpatá krava tam bola zas! Ale teda išla ešte rýchlejšie a dokonca kľučkovala, takže som mala zasa problém poriadne ju zasiahnuť. Utiekla mi až na druhý koniec parapety a skryla sa za stojan s informáciami o jednom veľmi serióznom trnavskom kasíne tak, že bola úplne v rohu a ja som na ňu s novinami nedočiahla. Tu sa už vďaka pokročilej nočnej hodine začal prejavovať môj odpor k takýmto veciam, čo lezú a musela som si dopomôcť z toho stresovitého stavu citoslovcami a neslušnými slovami na adresu tej chlpane. Ona však bola buď flegmatická alebo veľmi drzá a jednoducho ma ignorovala a zbabelo sa schovávala pred mojou čiernobielou zbraňou. Ale, zasa som sa nedala..

Zrak mi padol na môjho verného priateľa- Clin schovaný pod pultom, ktorým každé ráno, keď končím utieram prach.. Vedela som, že nesklame a bude so mnou spolupracovať v boji proti takému škodlivému a škaredému nepriateľovi. Chytila som ho a posilnená jeho kooperáciou som tentokrát naozaj presne namierila na stonožku. Pohla sa, ale z úkrytu nevyšla. Tak som jej spolu s mojím modrým alkoholickým priateľom venovala ešte niekoľko strategických rán pod takmer každú nohu a ona sa začala vzdávať. Vyšla a tackala sa . Tým ma takmer položila a ja som takmer s odmeranosťou Ramba povedala: „Skap, ty krávo“. A utŕžila ešte jednu ranu. Ok, priznávam, potom som jej ešte jednu pre istotu uvalila a odtrhla som jej tak nohu. Pochovala som ju však dôstojne.. Na likvidáciu jej tela som použila dvojstránku zo šéfkinho Plus 1 deň a veľmi opatrne som ju, síce ešte stále s prevládajúcim striasaním na krku, hodila do koša. Nakoniec sme jej zbytky spolu s mojím priateľom na okná očistili.

Aby ste si ale nemysleli, tento brutálny a trestuhodný čin nenesiem ľahko. Od toho momentu, kedy som jej telo a aj tú odpadnutú nohu hodila do koša, som sa stále mykala a na každej stene som videla jej pomstychtivých priateľov. A to už ani nehovorím o tom, že ma vtedy pochytila poriadna chuť na sójové kocky, čo je u mňa jasný znak výčitiek svedomia. Som hrozná. Ja viem. Ale keď tie sójové kocky nakoniec na obed chutili vcelku dobre.

 Návod

4 0 0 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu