Hitler urobil zo zničeného Nemecka ekonomickú superveľmoc. Ale vojna ostáva stále rovnaká......
V 21. storočí sa viedli boje o zbytky vyťažiteľných surovín. Avšak teraz bola vojnová korisť zároveň aj zbraňou. Ropa a urán. Kvôli týmto zdrojom Čína obsadila Aljašku a Američania anektovali Kanadu. Európske spoločenstvo sa rozpadlo na rozhádané národnostne celky, usilujúce sa o ovládnutie zostávajúcich pozemských zdrojov.
V roku 2077 sa opäť rozhoreli plamene svetovej vojny. Počas dvoch krutých hodín sa väčšina planéty premenila na spálenisko a z dusivého popola nukleárnej skazy začala o miesto na slnku bojovať nová civilizácia. Málo šťastlivcom sa podarilo dostať do relatívneho bezpečia obrovských podzemných krytov - Vaultov.
Mesta a vlády padli. Nukleárna zima pustošila zem celé desaťročia. Neexistoval žiaden zákon, iba zákon silnejšieho, toho kto bol schopný prežiť.
Po mnohých generáciách sa Vaulty otvorili a hŕstka vyvolených, čo prežívali svoj život v podzemí, uvideli mrzutú tvár planéty.
Tí, ktorí prežili a bojovali z nehostinnou pustinou a z mutovanými beštiami, začali budovať nové mesta, buď na základoch starých zdevastovaných miest alebo zakladali nové.
Ale nový začiatok znamenal aj novú hrozbu, v podobe démonov, čo vzišli z nukleárneho popola, zvaných mutanti a tiež krvilačných ľudí, ktorí sa nepoučili zo skazonosnej jadrovej vojny.
Tí ľudia boli krvilační, diví a nebezpeční. Žili z deštrukcie a plienenia, boli to nájazdníci, kanibali a otrokári, ktorí žili len pre lúpenie a krv. 150 rokov civilizácie rástli z temnoty len na krvi slabších.
Boje boli na dennom poriadku. Každý človek cestujúci púšťami sveta zažíval konflikty z rôznou púštnou háveďou.
Mutanti dennodenne ohrozovali osadníkov a cestovateľov. Preto sa hŕstka ľudí, ktorí boli priamymi potomkami vojakov americkej armády, čo sa zachránili pred jadrovou vojnou, vybudovali novú organizáciu, ktorá mala proti mutantom a rôznej púštnej zberbe bojovať a chrániť nevinných z pustín.
Volali sa Bratstvo ocele. Ale aj po stopäťdesiatich rokoch hrozba trvá ďalej aj napriek vojnám, ktoré víťazne Bratstvo ocele viedlo. Tento príbeh bude o tom, ako sa obyčajný jedinec chcel pomstiť a ako ľudia žijúci primitívnym spôsobom života, sa naučili bojovať proti nepriateľom, vyzbrojeným modernými, ale aj predvojnovými zbraňami.
Svitalo na nový deň. Trash, ktorého zobudilo divné kvílenie, sa venoval lovu geckonov.
Bol to človek s pofiderným výrazom, mladý, ale nie vždy triezvy. Mal dlhé hnedé vlasy a mierne vysokú atletickú postavu, hnedozelené oči a charakter chronického pesimistu.
Žil v hrdzavej maringotke v roľníckom mestečku, zvanom Pine Hill.
Každý deň chodieval oblečený v ošúchanej koženej bunde čiernej farby, v zodratých nohaviciach a špinavých kožených čižmách.
To kvílenie, čo ho ráno zobudilo, mu začalo liezť na nervy. Strašne ho bolela hlava a v ústach mal sucho, ako by mesiac nepil čistú vodu.
Keď sa vzchopil a dvihol z postele, prvé čo mu asi na jazyk prišlo, bola veta, ktorú opakoval každé ráno.
„Do riti, ďalšie blbé ráno....“
Vykukol cez malé okienko svojej maringotky, aby sa mrkol, čo to tak kvílilo.
Bol to kohút, alebo niečo čomu osadníci hovorili kohút, lebo to vyzeralo ako nejaký divný vták.
Vonku sa po Pine Hill prechádzali osadníci a na zaschnutom šedivom poraste, čo bola kedysi tráva, sa pásli brahmini- dvojhlavé kravy. Trash sa snažil rozpamätať sa, čo robil včera večer.
Vedel len toľko, že včera veľa pil.
Keď sa chytil za boľavú sánku, rozpamätal sa, že sa v ten večer musel pobiť. Hlavou mu prebehli myšlienky o tom, že sa musel pobiť z Voidom, miestnym hajzlíkom.
Poznal aj pravú príčinu. Bili sa kvôli Lorne. Lorna je žena, z ktorej je Trash už pekne dlhú dobu v rozpoložení. Lorna má dlhé čierne vlasy a pohľad bosorky, ktorá svojimi modrými očami vie počarovať. Voida neznášala, ale on sa stále k nej vtieral. V ten večer to Trasha poriadne vytočilo, tak sa pokúsil Voida prelámať na kolenách, na ostatné sa už nepamätal.
Vtedy sa dvihol zo svojej postele a z mraziaceho boxu si vytiahol poloprázdnu fľašu vodky.
Napil sa aby sa trochu preliečil z bolesti hlavy.
Potom obliekol na seba svoju čiernu motorkársku koženku, odraté nohavice a zaprášené kožené čižmy. Keď odchádzal zo svojej „luxusnej“ starej a hrdzavej maringotky, nabil svoju loveckú pušku, ktorou lovil prerastených púštnych geckonou pre ich kožu.
Geckoni boli veľkí skoro ako človek a z ich kože ľudia vyrábali všemožné výrobky od topánok až po kožené zbroje, ktoré ich mali chrániť. Nebyť týchto potvor, Trash by nemal z čoho žiť.
Keď si Trash zavesil svoju poľovnícku pušku na plece, kroky ho zaviedli za nezdolateľnou arómou alkoholu do miestnej krčmy.
V krčme sa otvorili vráta a miestnosť zalialo oslepujúce svetlo. Vo dverách stala silueta.
Keď sa priblížila k pultu, odhalila sa ako Trash. Trash sa posadil k pultu a zvolal na starého Brendyho, ktorý robil v krčme krčmára.
Trash povedal: „Brendy, nalej mi panáka.“
„A máš s čoho zaplatiť?“
„Nie. Daj mi na sekeru, potom ti to vrátim.“
„Alkoholik zasraný,“ zvolal Brendy, „ty už toľko nepi. Nepamätáš, čo sa včera večer medzi tebou a Voidom stalo?“
„Ani veľmi nie,“ odvetil Trash zo sklerotickými výrazom na tvári. „Pamätám len, že ten sráč obťažoval Lornu, tak som mu prišiel dať príučku....“
„Mimochodom aspoň som Voidovi rozbil hlavu?“
„Nie,“ odpovedal Brendy. „Trash bol si jak vlečka, keď si sa pustil do Voida, uštedril si mu pár rán, ale on ti jednu vrazil a ty si sa už na nohy nepostavil.“
„Kurva, Trash, môžeš byť rád, že od včera nie si odkázaný na kašovité jedlá.“
„Pozri nebyť Lorny a Dereka, tak chrápeš v kóme pred mojou krčmou,“ poúčal ho Brendy. „Ešte že Derek Voida spacifikoval, lebo by si to neprežil, mladý.“
„A Lorna je v poriadku?“ spýtal sa Trash.
„Jasne že je. Viem, že ti na nej záleží, aj jej na tebe, kámo“, hovorí Brendy, „nebiť jej, tak sa nezobudíš u seba doma v maringotke. To ona ťa ešte prebrala a dotrepala domov.“
Trash sa vtedy sarkastický spýtal. „A čo bolo ďalej?“
Vtedy sa Brendy začal smiať ako pri dobrom vtipe a hovorí, „Mladý, ty si ma celkom pobavil.
Bez urážky, ale v takom stave, v akom si včera bol, by si nebol schopný ničoho.“
Brendy sa smial ďalej, keď Trash kopol do seba panáka, odvetil Brendymu, „Tak sa maj, Brendy, musím uloviť nejakého geckona, aby som mal čim zaplatiť toho panáka.“
Brendy mu odzdravil a Trash odišiel z krčmy.
Deň pokračoval ďalej. Bolo okolo deväť hodín, keď asi niekoľko míľ od Pine Hill, kam sa Trash vzdialil, s ďalekohľadom vyzeral svoju korisť.
Čakal dlho, asi polhodinu aj z nabitou puškou, kedy sa objaví nejaký geckon.
Ticho kľačal v kríkoch a sledoval pustinu. V okamžiku sa niečo asi 100 metrov od neho mihlo. Bol to geckon, ktorý hľadal niečo pod zub.
Trash ticho namieril pušku na geckona. Vo chvíli, keď sa chystal vystreliť, geckona niečo vydesilo a utiekol Trashovi z mušky. V momente sa ozval zvuk motora.
Trash v kríkoch začal nadávať: „Kurva, ktorý idiot mi plaší korisť!“
Bol nahnevaný. Chcel z kríkov vybehnúť, smerom k ozývajúcim sa motorom. Keď sa tak v záchvate amoku chcel z kríkov vynoriť, uvidel, že spoza svahu sa vynorili dve buginy.
Boli obrnené rôznymi haraburdami. Oplácané všemožným plechom, čo v troskách nukleárnej skazy je možne nájsť.
V každej sedeli dve osoby. Boli väčšinou oblečené v kožených zbrojach, vyrobených buď z geckonej alebo brahminej kože, alebo v motorkárskych kožených bundách a sadomaso kostýmoch, s imidžovými plynovými maskami.
„Otrokári!“ vrčal popod nosom Trash. Dobre vedel, čo sú zač, lebo sa s nimi už veľakrát stretol.
Nenávidel ich. Ticho ich pozoroval z krovia s prstom na spúšti a sledoval, aké ťahy podniknú.
Odrazu sa spoza svahu vynorili ďalšie buginy a ďalší po zuby ozbrojení otrokári.
Boli vyzbrojení buď samopalmi, kušami, alebo automatickými a inými puškami, väčšinou kalašnikovmi.
Na buginách mali pripevnený buď guľomet alebo harpúnu.
Trash plný adrenalínu a strachu, len potichu sledoval z krovia, čo sa deje. Otrokárov nedokázal ani spočítať. Zrazu sa otrokári pohli. Buginy sa rozbehli naproti kríkom, kde bol Trash schovaný. Trash sa len od strachu skrčil a rukami prikryl hlavu. Buginy s po zuby ozbrojenými otrokármi okolo Trashovej skrýše len tak preleteli.
Všade bolo veľa prachu. Trash sa postavil a vydýchol si, že ešte žije.
Keď pozoroval, ako sa buginy vzďaľujú za horizontom, uvedomil si, že smerujú do Pine Hill.
Mal obavy hlavne o Lornu. Zobral do ruky svoju pušku a rozbehol sa smerom za otrokármi .
Keď Trash dobehol na dohľad od Pine Hill, bolo už neskoro. Z kopca sledoval, čo sa tam deje. Neodvážil sa ďalej ísť. Trash bol síce blázon, ale určite mal v sebe aspoň kus sebazáchovy a ísť dole by bola jasná samovražda.
Trash kľačal na svahu za jedným balvanom a pozoroval, čo sa v Pine Hill deje. Pozrel cez svoj ďalekohľad a videl hrozné veci.
Pozoroval situáciu v Pine Hill. Videl otrokárov, čo chytajú ľudí do sieti ako zver. O čosi ďalej videl, ako otrokári vyhnali z jedného domu starých a chorých ľudí a postavili ich k stene. Hneď nato otrokári namierili na starých a chorých ľudí zbrane a spustili vražednú salvu do tých, čo boli pri stene. Vyprázdnili do nich celé zásobníky.
Trasha to veľmi zobralo, ale neprekvapilo ho to, lebo vedel, že sú to bežné spôsoby otrokárov. Chorých a starých ľudí nikdy nepotrebovali, lebo neboli práceschopní.
Brali len mladých ľudí, ženy a deti.
Ženy pre obchod z bielym mäsom a deti pre otročinu na aj tak nie veľmi úrodných poliach.
Muži boli dobrí na gladiátorské hry a ťažkú prácu v baniach.
Trash začal mať veľké obavy o Lornu. Sledoval ďalekohľadom, či ju neuvidí. Bohužiaľ ju nevidel.
Jediné, čo zazrel bolo, že vypálili krčmu, lebo obyvatelia Pine Hill v nej kládli najväčší odpor proti otrokárom.
Z krčmy vybehol iba horiaci Brendy a potom padol mŕtvy na zem. Derek, najlepší Trashov priateľ, vybehol zo svojho stanu z dvojranovou zrezanou brokovnicou a jedného otrokára odstrelil.
Žiaľ, keď vymieňal broky pri nabíjaní brokovnice, nabehli ďalší dvaja otrokári a jeden z nich zo samopalom Dereka rozstrieľal ako rešeto. Z Dereka krv striekala na všetky strany.
Celý s dierami v tele po dávke zo samopalu, padol na zem. Keď Derek lapal po poslednom dychu, prišiel k nemu druhý otrokár, namieril na neho ošúchanú pištoľ typu colt 45 a vpálil mu ranu z milosti do hlavy.
Trash, keď to videl, ledva zadržiaval emócie. Neďaleko mŕtveho Dereka zazrel Trash, ako dvaja otrokári strhli z jednej mladej dievčiny šaty a znásilnili ju. Postupne ako sa všetci dvaja na nej vystriedali, jeden zobral do ruky kušu a zastrelil ju.
Trash ďalej vyzeral Lornu, no nemohol ju zazrieť.
Zrazu uvidel, ako sa na neho v diaľke jeden otrokár zahľadel jeho smerom a začal gestami niečo naznačovať aj iným mužom v jeho blízkosti. Trash sa dovtípil, že ho už odhalili. Zrazu sa pohla jeho smerom bugina z dvoma mužmi v sadomaso kostýmoch a jeden obsadil vežu s harpúnou.
Trash im chcel pri úteku uštedriť aspoň jednu ranu. Chytil do rúk pušku a namieril ju na otrokára za harpúnou. Keď Trash vystrelil, muž za harpúnou sa mŕtvy sklonil a oprel o výstuže vozidla.
Potom Trash zobral nohy na plecia. Utekal, čo mu pľúca stačili. Pri behu po niekoľkých sekundách ho bugina doháňala.
Keď bola asi 30 metrov od neho, Trash v adrenalínovom opojení namieril pušku a rýchlo vystrelil po vodičovi. Prestrelil mu plynovú masku a zabil ho. Bugina sa vyvrátila a spravila niekoľko premetov.
Trash počul blížiace sa buginy z Pine Hill. Vedel, že musí utekať ďalej, aj keď to bolo beznádejne. Po niekoľkých minútach behu uvidel úžinu, kde by sa mohol skryť. Bola veľmi úzka a tak sa dovtípil, že buginy tadiaľ neprejdú. Vbehol tam.
Keď naberal druhý dych, spoza skál pozoroval, čo vlastne otrokári robia. Pred úžinou zastavili štyri buginy, z jednej vystúpil drsne vyzerajúci brunet, ostrihaný na légiu a s jedným okom slepým.
Mal na sebe navlečenú kevlarovu vojenskú zbroj a v ruke držal automatickú pušku typu XM117 E2.
Vtedy ten chlap zavelil na ostatných, „Hoväda! Neviete chytiť posraného vydláka?!!!“
Jeden z mužov sa ozval. „Pán Mendoza, ten vydlák nám zabil dvoch mužov a zničil jedno vozidlo a buginy tou úžinou neprejdú.“
„Výhovorky! Pokropte tú úžinu guľometnou paľbou.“ Rozkázal Mendoza a z dvoch bugín sa spustila paľba z guľometov.
Guľomety strieľali zo strany na stranu. Všade lietali kamene a prach, guľometníci strieľali, až kým hlavne neboli žeravé.
Po paľbe Mendoza zvolal: „Keď tá sviňa ešte žije, tak pocíti desivú bolesť.“
„Vypustite z reťazí Boga!“
Trash ukrytý v úžine sa zamyslel nad tým, že kto alebo čo je ten Bogo?
Pomyslel si, že ak bude naďalej trčať v úžine, tak sa stane pre toho Boga zákuskom.
Preto sa rozbehol hlbšie do úžiny.
Trash bežal ako o život. Zrazu v diaľke počul výkrik. Nebol to bežný ľudský výkrik. Znel ako medveď, ktorého vešajú za gule.
Trash si povedal: „Tak to musí byť ten Bogo“. Od strachu zrýchlil v šprinte. Ten výkrik sa ozval znova. Trash sa pozrel za seba a uvidel odporne vyzerajúce, človeku podobné monštrum, zo svalmi ako hora, šedozelenej pokožky, vysoké asi tri metre.
Tieto monštra sa nazývali Supermutanti a bolo ťažké ich zabiť, hoci aj z granátometom.
Väčšinou nemali veľa rozumu a človek si vždy našiel spôsob, ako ho chytro zneškodniť. Lenže Trash nemal nijaký plán a v úžine, keď stáli jeden proti druhému, ho nič lepšie nenapadlo, ako zúfalo pozdvihnúť svoju zbraň a strieľať, kým nevyprázdni zásobník.
Vypálil do neho osem rán a pušku už mal prázdnu. Supermutant vychytal všetky, ale veľké zranenia mu to nespôsobilo, iba ho to viac rozzúrilo.
Trash už nemal nabitú zbraň a tak sa dal na útek. Rozhnevaný supermutant sa rozbehol za ním zo zúrivým výkrikom berzerkra.
Trash bežal až na koniec úžiny, kde sa rozširovala a končila tam, kde začínal útes.
Trash sa dostal až na samý okraj. Začal sa plaziť po stene útesu a pod nohami sa mu rozprestierala priepasť. Začal nabíjať pušku, keď v tom sa za ním natiahla svalnatá, šedivá ruka supermutanta. Trash začal v panike kričať, keď sa pošmykol a skĺzol sa dolu po útese. Dopadol veľmi tvrdo a omráčil si hlavu o jeden tupý balvan.
Keď sa Trash zobudil, zacítil silnú bolesť hlavy. Ostávalo mu len dúfať, že nasledujúce udalosti, ktoré zažil, boli len sen a že tú bolesť hlavy má zase po alkoholických stavoch.
Lenže všetko z toho bolo skutočné a Trash pocítil pochybnosti, že čo sa stalo z Lornou a prečo ho ten supermutant nedorazil.
Vnímal len to, že leží na niečom mäkkom a pohodlnom a že ho niekto nesie. Ako keby ležal na nejakých nosítkach.
Potom upriamil svoj pohľad do oslepujúceho slnka a znovu upadol do mdlôb.
Po čase sa Trash zase prebral. Hľadel okolo seba a videl, ako sa púšť rozpína všade okolo a ako ho nesú na nosítkach štyria muži, pomaľovaní ako nejakí indiáni. Boli zdobení rôznymi korálkami a perami. Boli to nomádi.
Zrazu sa nad ním zohol nejaký pomaľovaný muž čiernej pleti a prihovoril sa k nemu.
„Neumieraj.... Nedovoľ, aby si ťa pustina zobrala.“
„Neumieraj.... Tvoj život je ešte stále v tvojich rukách, ak umrieš, pustina ti ho vezme.“
Trash sa na muža unavene zahľadel a znovu upadol do hlbokého bezvedomia.
Trash sa znovu prebudil, teraz v nejakom stane. Nad ním svietilo akési nemocničné svetlo a nad ním stála nejaká silueta vyziabnutej postavy.
Tá postava sa k nemu zohla a Trasha poriadne vydesila, keď sa jej zahľadel do tváre.
Tvár mala ako rozkladajúci sa človek v posmrtnom rozklade, tiež tak ako celé telo. Jedno oko mu chýbalo, tiež tak mu chýbala časť horných pier a nos. Vyzeral odporne.
Chcel k Trashovi prehovoriť, keď ho prerušila Trashova panická reakcia.
Trash začal kopať nohami a mávať rukami ako zmyslov zbavený. Pritom od strachu v kuse kričal: „Zmizni! Nechaj ma ty mátoha. Prízraky! Prízraky si ma chcú vziať!!!“
Vtedy ho prišiel pridržať ďalší muž, odetý v maskáčoch a v kevlárovej zbroji, začal ho upokojovať.
„Len sa upokoj, chceme ti pomôcť“, hovoril k nemu chlapík v zbroji.
„Kto ste?“, spýtal sa Trash.
„Ja som Dorian, som zblúdili ranger z Novej Kalifornie, a to je Skull. Nemusíš mať z neho strach, staral sa o tvoje zdravie, odkedy ťa našli v tej rokline.“
„Skull je ghul?“
„Áno. Ale nemusíš sa obávať, on ti ošetril ranu na hlave.“
Trash sa chytil za ranu, keď ho ghul prerušil a povedal, „Dávaj pozor na štichy, budeš tam mať peknú jazvu.“
Trash sa už prestal báť, ale stále mal ešte zhnusený pocit z ghula. Ghulovia boli mutanti ľudí, ktorý sa stali polorozpadnutými chodiacimi mŕtvolami.
Na rozdiel od Supermutantov, bolo veľa ghulov dobrosrdečných, i keď sa objavovali aj agresívne nátury ghulov, ktorí by len zabíjali.
„A ty sa ako voláš?“ spýtal sa Dorian.
„Som Trash.“
„Mal si veľké šťastie, Trash, keby nomádi nezahnali toho supermutanta, bol by si mŕtvy,“ povedal Dorian.
„Pine Hill, boli ste v Pine Hill?“
„Hej, preskúmali sme to tam. Nenašli sme nikoho živého“
Trash sa vtedy opýtal, „Nebolo tam jedno dievča? Volala sa Lorna. Mala dlhé čierne vlasy a bola vysoká.“
„Nie, nikoho takého sme nevideli medzi telami a niektoré boli spálene na nepoznanie,“ oznámil Dorian.
„Pokiaľ žije, tak ti ostáva len veriť.“
„A mimochodom, kde to sme?“
Na Trashovu otázku odpovedal Skull, „Sme v priestore, ktorý pred vojnou nazývali vojenská oblasť Sigma. Lenže domorodí nomádi, ktorí túto oblasť osídľujú, nazývajú to Osada pri jaskyni duchov.“
Trash sa spýtal na čas, keď mu Skull povedal, že už je noc. Hneď na to sa dvíhal z lôžka, keď ho Dorian upozornil: „Hej si slabý, mal by si si oddýchnuť.“
„Nepotrebujem odpočívať, prespal som cestu sem. Skôr potrebujem panáka,“ odvetil Trash.
Zdvihol sa, obul sa a vyliezol zo stanu. Zazrel nomádske osadenstvo, za ktorým sa rozprestieral útes. V ňom bola vyhĺbená jaskyňa. Vyzeralo to na ľudské dielo.
„To je tá Jaskyňa duchov?“ spýtal sa Trash Skulla.
„Áno. Nomádi veria, že tam sídlia duchovia a preto sa tam boja ísť, lebo je to pre nich posvätné miesto.“
„A vy ste tam dnu boli?“
„Nie, náčelník nás tam nechce pustiť.“
„Naposledy tam jeden pustovník išiel bez jeho súhlasu.“ povedal Dorian.
„Potom ich napadli Otrokári a nomádi uverili, že znesvätením Jaskyne duchov ten pustovník privolal na ich komunitu nešťastie v podobe otrokárskych nájazdov. Otrokárov som dokázal odraziť spoločne zo Skullom.“
Trash sa spýtal: „Čo sa potom stalo s tým pustovníkom?“
„Ukameňovali ho.“
„A tomu ste nemohli zabrániť?“ spýtal sa Trash.
„Nie, to už nešlo,“ povedal Skull.
Z Trashových úst nevyšlo nič iné len: „Husté...“
Potom sa spýtal: „Sú tie útoky otrokárov časté?“
Dorian na to odvetil: „Hej, nomádi sa im musia brániť každý deň.“
„Tak prečo nevstúpia do jaskyne?“
„Nikto tam nesmie, ani ich staršina.“
Trash začal viesť z Dorianom dlhý rozhovor a spoločne sa zhodli, že v tej jaskyni môže byť vojenský bunker, keďže to bola vojenská oblasť.
Vtedy predstúpil k Trashovi Skull aj s jeho poľovníckou puškou a povedal: „Tá určite patrí tebe, našli sme ju ležať pri tebe. Ak si dobrý strelec, tak sa nám hodíš pri obrane nomádov. Len máme strašne málo munície.“
Trash na to povedal Skullovi: „Na to zabudni, ja chcem rozbiť otrokársku gildu a ich šéfovi prevetrať hlavu olovom.“
„Prečo? Kvôli tej babe?“
„Presne kvôli nej, len dúfam, že žije. Pokiaľ nie, tak rite otrokárov sa ponoria do stredoveku.“
„A ako to chceš spraviť?“
Trash hodil na Skulla vážny výraz a povedal: „Chcem vstúpiť do tej jaskyne.“
Dorian sa ho spýtal: „A to sa tam ako chceš dostať? Jaskyňu stráži hlavný šaman a ten nikoho nepusti.“
„Ja šamana presvedčím.“ Povedal Trash. Potom sa Skulla opýtal, „Máte 223 celoplášťovú muníciu do mojej pušky?“
Skull sa zdesene spýtal: „Hádam toho šamana nechceš odprasknúť.“
Na to ho Trash upokojil slovami: „Nemaj obavy chcem ho len zblbnúť, pokiaľ máš aj slepé náboje.“
Skull mu ukázal, kde skladujú muníciu. Trash nabil pušku jedným ostrým nábojom a jedným slepým a pobrali sa k jaskyni.
Pred Jaskyňou duchov po stenách horelo asi tucet fakieľ a v noci ožarovali steny útesu.
Šamanovi, strážiacemu vstup do jaskyne sa pomaly zatvárali viečka, keď ho vyrušil dav ľudí, ktorý presviedčali dlhovlasú postavu, aby nešla do jaskyne.
Pomaly sa priblížili aj z Dorianom a Skullom.
Dlhovlasá postava s puškou v ruke sa prihovorila k šamanovi: „Som Trash a chcem vstúpiť do Jaskyne duchov.“
Šaman odvetil: „To ti nemôžem dovoliť. Túto jaskyňu obývajú duchovia z doby ešte pred ohnivou búrkou. Len vyvolení smú vstúpiť do jaskyne duchov!“
Trash povedal: „Ja som ten vyvolený, lebo mne sa nič nemôže stať. Som nezničiteľný.“
„Dokáž to!“ vyhŕkol šaman.
„Fajn vidíš tu pušku?“ Trash mal v v zásobníku striedavo poukladané náboje, a to jeden ostrý, za ktorým nasledoval slepý a znova ostrý a za nim slepý.
Trash zamieril a vystrelil po toteme pri jaskyni. Bolo jasne vidno, že odlietavali kusy z totemu.
Potom podal pušku do rúk šamanovi a prikázal mu, aby vystrelil na neho.
Šaman váhal, ale Trash skríkol na šamana: „Strieľaj!!“ a vtedy šaman prestal váhať a vystrelil.
Trashovi sa nič nestalo.
Šaman to nevedel pochopiť. Trash len dúfal, že šaman nepríde na jeho trik. Potom šaman namieril pušku na totem a vystrelil, pričom sa brahminia lebka na vrchole totemu roztrieštila na kusy.
Šamana to prekvapilo. Trash vedel, že v komore je teraz slepý náboj, tak znovu prikázal šamanovi, aby po ňom vystrelil. Šaman tak urobil.
Vystrelil po Trashovi aj druhý raz. Trash len pokojne stál pred šamanom. Šaman ohromený podáva Trashovi do rúk pušku a hovorí: „Videl som ľudí, ako padli po vychŕlení plameňa z čarovných zbrani. Ale aby muž stál aj po dvoch vychŕleniach čarovného plameňa nie.
Preto ti dovolím vstúpiť do Jaskyne duchov.“
Trash povedal, „Dobre, ale dovolíš vstúpiť aj Dorianovi a Skullovi.“
Keď šaman pustil všetkých troch, Dorian hovorí: „Dobre premyslené, Trash.“
Trash mu len odvetil: „Takto sa vyjednáva zo šamanmi, Dorian.“
Ako tak kráčali Trash, Skull a Dorian hlboko do jaskyne, bola stále väčšia tma. Našťastie Dorianovi ostali ešte nejaké fluorescenčné tyče.
Tie pootočením rozsvietil a osvetľovali im cestu až na koniec. Jaskyňu zakončovali veľké pancierové dvere. Boli už zanesené prachom. Dorian oprašoval nápis ktorý si všimol na dverách. Keď ho oprášil, celý ho prečítal. Bolo tam napísané:
Bunker Národnej gardy Spojených štátov amerických
oblasť Sigma Utah.
Potom sa pokúšali všetci otvoriť dvere. Išlo to ťažko. Vtedy Skull vytiahol trhavinu a naniesol ju medzi pánty. Nastavil časovač a potom skríkol, aby sa všetci bežali skryť. Zaliezli medzi balvany. Keď to vybuchlo, dvere to vytrhlo z pántov a všade lietali trosky. Prachu bolo v jaskyni toľko, že si nikto nevidel na špičku nosa.
Ako prach upadol, Dorian vytiahol svoju opakovaciu brokovnicu a povedal, aby Trash zo Skullom išli prví, že ich bude istiť.
Vošli dnu do nejakého podzemného komplexu. Steny boli skonštruované z oceľových panelov. Všade bola tma a zo stropu väčšinou viseli všemožné káble a elektronika.
Ako prvé čo hľadali, bola rozvodňa energie. Svietili si len s fluorescenčnými tyčami, čiže viditeľnosť bola minimálna. Väčšinou sa po zemi povaľovali iba ohlodané ľudské kosti.
Dorian zrazu uvidel dvere z nápisom rozvodne. Keď ich išiel otvoriť, vtedy napadlo Trasha opýtať sa: „Čo myslíte, čo sa vlastne stalo s členmi národnej gardy, schovanými tu v podzemí?“
„Prečo sa pýtaš?“ spýtal sa Dorian na Trashovu znepokojujúcu otázku.
Trash mu odvetil: „Preto, lebo sa mi nepáči, že okrem káblov visiacich nad našimi hlavami, som kráčal len okolo ohlodaných ľudských kosti.“
„Znepokojujú ťa kosti?“
„Hovno kosti, skôr to, čo ich ohlodalo,“ argumentoval Trash.
„No to neviem, kto mal taký apetít, ale kým to nechce zožrať nás, tak ma to neserie, Trash,“ povedal Dorian.
Vtedy sa ozval Skull: „Kým vy tu, kurva, polemizujete, tak ste mohli pustiť šťavu.“ Hneď na to Skull pristúpil k dverám rozvodne a otvoril ich.
V momente zaútočilo na Skulla niečo čierne a článkovité v podobe obrovského švába. Malo to veľkosť asi 30 centimetrov a zahryzlo sa to Skullovi do ramena.
Skullov výkrik agónie prekvapil Trasha a Doriana, ktorí okamžite začali konať. Trash pomohol Skullovi vytrhnúť tú háveď z ramena.
Šváb odhryzol ghulovi z ramena kus mäsa, ktoré nevyzeralo zrovna najčerstvejšie.
Keď šváb spadol na zem, Dorian namieril brokovnicu a švába rozstrieľal. Po švábovi neostalo nič, iba mastný fľak.
Dorian zdesene odvetil: „Do riti, a toto bolo čo?“
„Nejaký vypasený chrobák. Presne o tomto som hovoril,“ povedal Trash a potom oslovil Skulla, aby pustil energiu.
Ten zapol vodič a celý komplex zalialo svetlo. Niektoré neónové lustre skratovali a vo vnútri explodovali. Ale viditeľnosť bola oveľa lepšia ako s fluorescenčnými tyčami.
„Buďte ostražití. Tých švábov tu môže byť ešte veľa,“ upozornil Skull Doriana s Trashom.
Trash iba poznamenal: „Na tých škodcov treba riadny repelent.“ Potom odistil pušku.
„Čo tvoja ruka?“ prihovoril sa ku Skullovi Dorian, keď kráčali ďalej po bunkri.
„Bude v poriadku. Za život som potratil viac mäsa ako pri bitke s tou potvorou,“ odpovedal Skull.
Až cestou videli, v akom dezolátnom stave je komplex. Cestou sa všade povaľovali trosky a poškodená elektronika.
Po niekoľkých minútach objavili muničný sklad národnej gardy, ktorý ležal hneď vedľa skladu zo zdravotníckym materiálom.
Po otvorení muničáku Dorianovi sa rozžiarili oči a poznamenal: „Kurva, vidíte ten poklad? S týmto môžeme nechať otrokárov zmiznúť zo zemského povrchu.“ A mal pravdu, lebo v sklade objavili zbrane s pestrým výberom, od automatických pušiek, cez guľomety a plazmové zbrane, až po protipancierovky.
Bolo tam 20 pušiek typu M16A2, 4 karabíny M4A1, 10 guľometov M249 Saw, 30 pištoli Berreta M92, 5 Plazmových pušiek, 3 laserové pušky, 2 raketomety, 3 bedne granátov, 1 plameňomet a munície nespočetné množstvo do všetkých zbrani, čo boli na sklade.
„No munície a zbrani tú máme na vyhlásenie vojny menšiemu štátu,“ poznamenal Trash.
Dorian sa prihovoril ku Trashovi so slovami: „Ale keby sme týmito zbraňami vyzbrojili nomádov a vymysleli stratégiu boja, otrokárov by sme nemali problém zničiť.“
Trash hodil na Doriana pohľad, akoby jeden druhému čítali myšlienky.
Vtedy sa Trash prezbrojil karabínou M4A1 a jednou berettou, a do každej zbrane si zobral ešte po štyri zásobníky navyše. Dorian sa zamiloval do guľometu, a s pásmi nábojov sa ovešal po zuby.
Keď sa obidvaja vrátili do skutočného, krutého sveta začali si uvedomovať, že medzi nimi chýba Skull.
Toho našli kochať sa nad zdravotníckymi pomôckami hneď vedľa muničáku. Ten sa hrabal do obväzov, cez drogy až po antiradiačné prípravky.
Potom sa Skull prihovoril k Dorianovi: „Tieto komplexy mávali aj centrálny počítač. Choď ho z Trashom nájsť a keď funguje, prečítaj z neho informácie o bunkri. Ja si ešte pozriem sklad s prvou pomocou. Ale buďte opatrní, tie šváby môžu byť na blízku.“
Tak sa Trash z Dorianom vybrali na prechádzku po bunkri. Dali na Skullove rady a boli ostražití.
Objavili aj kanceláriu veliteľa bunkru. Prečesali to tam so zbraňami ako elitná jednotka, hlavne kvôli obave z chrobákov.
V kancelárii Trash objavil minibar a neodolal pokušeniu.
„Hej, našiel som medicínu,“ kochal sa Trash nad alkoholom v bare.
„Ten alkohol nemal dlho kto vypiť. To bude kvalitne vystaté.“
„Neblbni a pohni si stade. Nemáme hľadať chľast, ale centrálny počítač,“ prerušil ho Dorian.
Trash si ešte pred odchodom odpil z jednej fľašky a niekoľko malých fľaštičiek si schoval pod bundu. Po dlhšom čase narazili na miestnosť s centrálnym počítačom. V miestnosti stál ovládací panel z displejom a ovládacou konzolou. Na okrajoch stien sa ťahali rozvodné skrine centrálneho počítača a v strede miestnosti bol zabudovaný procesor o veľkosti dodávky.
Bol to gigaprocesor, ktorý bol schopný pohltiť a uchovať neuveriteľne množstvo informácii. Pred vojnou tieto kolosálne procesory slúžili na ovládanie životne dôležitých funkcii podobných komplexov ako bol tento. Pred vojnou niekoľko takých nainštalovali aj do Vaultov.
Keď zistili, že počítač je ešte stále funkčný, tak sa Dorian napojil do užívateľského menu a prečítal všetky informácie o komplexe.
„Heuréka!“ skríkol.
„Trash, práve sa mi podarilo prečítať plány komplexu a objavil som polohu hangáru pre vojenské vozidla. Je to východne od skladu potravín a náhradných dielov.“
„Mám chuť sa previezť na niektorom tátošovi,“ ohlásil Trash.
Dlho sa neflákali a vyrazili k hangáru. Keď dorazili do hangáru, uvideli veľké priestranstvo, kde parkovali dva vojenské hamre. Pred nimi bola veľká pancierová brána, ktorá zrejme ústila do východiskového tunela. Jeden z hamerov mal na strieľni Rotačný laseromet Gatling. To druhé vozidlo malo na strieľni ťažkú protipancierovú tarasnicu.
Dorian sa priblížil k hamerom a hladil ich pancierovú konštrukciu ako milovanú ženu.
„Čo to žerie za palivo?“ spýtal sa Trash.
Dorian odpovedal: „V niektorom vedeckom revue som čítal, že pred vojnou tieto vojenské hamre modernizovali tak, že miesto naftových motorov tam zabudovali motory na termofúzny pohon. Pred vojnou bola termofúzna energia prevratná novinka ktorá mala nahradiť skoro vyčerpané zásoby ropy.“
Dorian ledva dohovoril, keď nad sebou obidvaja začuli divné zvuky.
Odrazu na Trasha z vrchu skočil jeden z obrých švábov. Naľakane ho zhodil na zem a pokúšal sa ho udupať, keď Dorian mrkol hore a zazrel roje švábov zliezajúcich po stenách dole ku ním. Obidvaja začali chaoticky strieľať do všetkých strán po chrobákoch, no bolo ich ťažké zasiahnuť. Niekoľko ich zabili ale bolo ich priveľa na to aby ich zvládli.
„Je čas z týchto sračiek vypadnúť!“ navrhol Trash. Dorian len z gestom súhlasu pokýval hlavou a rozbehli sa smerom ku vchodu od hangáru späť do komplexu. Rozhodli sa ustúpiť ku Skullovi. Ako tak utekali po chodbách, valila sa za nimi vlna zmutovaných švábov. Liezli všade od stien, cez strop až po trosky povaľujúce sa všade naokolo.
Pri ústupe Trash z Dorianom opätovne strieľali do roja, ktorý ich doháňal. Trash strieľal z karabíny po šváboch v nepravidelných dávkach, až kým nevyprázdnil jeden celý zásobník.
V momente, keď bola zbraň prázdna, behom sekundy siahol do puzdra z pištoľou, vytasil berretu a opakovane strieľal do švábov, až kým nepadali.
Niekoľko ich tiež zahynulo pod zúrivou paľbou z Dorianovho guľometu. Postupne jak padali šváby, sa valil jeden roj za druhým, akoby ich bolo do nekonečna. Dorian s Trashom strieľali a ďalej ustupovali ku Skullovi do muničáku.
Dostali sa až k muničnému skladu, pred ktorým stál Skull vyzbrojený plameňometom.
„Zalezte do skladu zo zdravotníckymi pomôckami!“ rozkázal Skull.
Dorian a Trash zaliezli do miestnosti.
Ako sa šváby priblížili na dostrel plameňometu Skull vychŕlil ohnivú dávku na švábov.
Škvaril jedného po druhom. Šváby horeli ako papier. Všade to smrdelo po spálených chrobákoch. Premnožené roje švábov, ktorých počet rástol odrazu mizol v plameňoch. Skull nepustil zo spúšte ukazovák. Vlny chrobákov, ktoré sa zdali nekonečné, zrazu končili v ohnivom páse vychŕlenom zo Skullovho plameňometu.
Keď bolo po všetkom Dorian a Trash vyliezli z prekvapeným výrazom. Skull si len pripálil cigaru o slabý plamienok vlniaci sa z hlavne plameňometu.
„To bolo dobre! Keď budeš niekedy riešiť grilpárty, tak snami môžeš počítať!“ pochválil Skulla Dorian. „Čo ste zistili?“ spýtal sa Skull. Dorian mu porozprával o hangári a hameroch, parkujúcich v ňom. Skull navrhol sa tam mrknúť. Keď dorazili pred hangárove dvere, Skull sa postavil pred vchod a vypustil pre istotu dnu do hangáru dávku z plameňometu.
Vyzeralo to byť čisté. Po čase preniesli všetku muníciu z muničáku do hangáru a naložili ju do hamerov.
Potom otvorili hangárove dvere, za ktorými bola vyhĺbená jaskyňa, na konci ktorej bol východ. Naštartovali hamre a vyrazili.
Na hameroch sa vrátili späť do nomádskej osady, kde presvedčili nomádov, aby išli do boja proti otrokárom. Rozdali im zbrane a stručne im ukázali, ako sa používajú. Trash sa pýtal Doriana, kde sídlia otrokári. Vysvetlil mu, že v ruinách jedného predvojnového mesta, v starej mestskej hale, smerom na severovýchod.
Nomádi so zbraňami pásli po krvi, ale náčelník zvaný Codo bol proti.
„Môj ľud ide na smrť, strigôň, a to kvôli tvojej malichernosti!“ prísnym hlasom sa prihovoril k Trashovi.
„Prečo si to myslíš? S týmito zbraňami majú dosť veľkú šancu,“ odpovedal Trash.
„Aj napriek čarovným zbraniam, nás je málo a otrokárov veľa.....“
„Premôžeme ich. Veď ste boli schopní zahnať supermutanta,“ prerušil ho Trash. „Keby sme neboli použili naše lovecké triky, supermutanta nezaženieme,“ povedal Codo.
„Aké to boli triky?“
„Z vrcholov úžiny sme mutanta prekvapili tým, že sme ho obkľúčili z oboch strán na útesoch, kde sa k nám nemohol dostať.“ Vysvetlil mu Codo.
Trash začal náčelníka presviedčať: „Gilda otrokárov sídli v troskách jedného mesta, kde je veľa zrúcaných budov. Tam by ste dobre využili svoje lovecké schopnosti.“
Ďalej potom Codovi vysvetlil, ako využiť ich schopnosti a moderné zbrane v mestskej zástavbe. To Coda ako rozumného náčelníka presvedčilo, aby sa dal s celým kmeňom do boja.
Trash si chcel vysvetliť aj plán, ako zabiť supermutanta Boga, keď ho prerušil Skull: „Toho supermutanta nesmieš zabiť.“
„Prečo?“ opýtal sa Trash. Potom mu Skull povedal, že Bogo je jeho brat. Trasha to prekvapilo a tak nevydal zo seba ani hlások. Skull pokračoval v rozprávaní. Hovoril, že sa narodili vo Vaulte. Skull bol geniálne dieťa a Bogo bol zaostalý. Keď sa Vault otvoril, prihlásil Skull seba aj brata na misiu preskúmať krajinu. Dorazili k nejakej vojenskej základni, kde sa diali divné veci. Mali do činenia s rôznymi nástrahami. Tam sa vraj začala aj ich mutácia. Zatiaľ čo Bogo zmutoval na hromotĺka, neschopného myslieť, Skull sa zmenil na ghula. Mutanti a ghulovia sa vyznačovali dlhovekosťou, čiže Bogo zo Skullom boli od seba odlúčení 80 rokov. Trash potom Skullovi sľúbil že sa pokúsi Boga nezabiť.
Keď mali vysvetlený plán útoku na otrokárov. Ráno ešte za tmy potiahli do boja.
Začalo svitať. Hamre sa blížili k zdevastovanému mestu, nad ktorým začalo vychádzať slnko. Nomádi išli pred vozidlami ako predvoj. Keď sa dostali do mesta, hamer, v ktorom sedeli Trash s Dorianom a riadil ho Skull, spomalil. Trash sledoval z okna, ako pomedzi zrúcane budovy sa presúvajú nomádi, vyzbrojení puškami guľometmi, ale aj plazmovými a laserovými puškami. Každý nomád mal na tele pomaľované bojové symboly. V centre mesta hamer zastal. Nenápadne zaparkoval za zrúcaninou, spoza ktorej Trash spozoroval mestskú halu, ktorá bola prísne strážená ozbrojenými otrokármi a buginami. Bola to veľká budova s pevnými základmi. Mala asi šesť poschodí, ale pred vojnou musela byť oveľa vyššia, lebo od siedmeho podlažia bola zrúcaná.
Bol čas útoku. Hamer sa pomaly vynoril spoza zrúcaniny, kde na strieľni za laserovým gätlingom kempoval Dorian. Spustil paľbu smerom k hale. Laserové výboje lietali z rotačného gätlingu ako pri nejakej laserovej šou.
Prekvapení otrokári začali padať ako muchy. Dorian ich z gätlingom doslova chirurgicky rozrezával tak, že jedného z mnohých hynúcich otrokárov laserový výboj prerezal na polovicu. Trup sa mu oddelil od pása a ako dopadal na zem, vyletovali z neho čreva a krv.
Padlo tak asi 8 otrokárov, keď sa muži na terénnej bugine spamätali, čo sa deje, jeden na strieľni buginy namieril 12,7 milimetrový guľomet Browning na Hamer a začal kosiť.
Dorian rýchlo zareagoval a okamžite opätoval paľbu.
S gätlingom rozstrieľal buginu, čo ich ohrozovala tak, že zbĺkla v ohnivej agónii. Ďalšie dva buginy sa rozbehli proti hameru. Trash rozkázal Skullovi, aby štartoval. Medzi tým, ako hamer robil hodiny a pohol sa naspäť odkiaľ prišiel, Trash z vozidla pozoroval situáciu pri hale a uvidel, ako z nej vybehujú ďalší otrokári a osedlávajú voľné buginy.
„Chytili sa na háčik!“ oznámil Trash zo zákerným úsmevom.
Hamer uháňal po ulici s dvoma buginami za zadkom. Dorian sa ich pokúšal zneškodniť z gätlingom. Jednu buginu zničil, ale z druhej zasiahol Doriana strelec svojím automatom.
Dorian sa otrasený skolil dnu do vozidla, guľka našťastie zasiahla kevlarovú zbroj a neprenikla. „Si v pohode?“ opýtal sa Trash.
„Hej som. Táto včielka nebodala silno,“ odpovedal Dorian.
Vtedy zavelil Skull za volantom: „Kurva, skočte niekto za ten gätling!“ Vtedy sa dvihol Trash do strieľne a obsadil skoro žeravý gätling, s ktorým rozstrieľal aj druhú buginu.
Zrazu v diaľke zazrel ďalšie približujúce sa buginy. Hamer preletel cez ulicu, kde v každej budove striehli nomádi. Keď sa vzdialil, priblížilo sa 6 terénnych bugín. Vtedy sa z každej budovy ozvali výstrely. Kolóna otrokárov v tereňákoch sa dostala do krížovej paľby. Všade lietali guľky a olovo kropilo prekvapených otrokárov. Granáty a rakety z protipancieroviek zasahovali ich vozidla. Tí otrokári, ktorí nezahynuli v terénnych vozidlách, sa snažili vyskočiť z áut, ale keď sa dostali von, padali mŕtvi pod sústredenou paľbou automatov. Guľky a energetické výboje kropili každého otrokára. Všade bolo veľa dymu a výbuchov. Nepriateľ sa nemal kde skryť. Boli demoralizovaní a zmätení. Jeden otrokár, ktorému granát odtrhol ruku, ju hľadal celý zmätený uprostred paľby. Druhý otrokár, ktorého po výbuchu jeho vozidla vymrštilo do vzduchu a roztrhalo mu obidve nohy, sa snažil odplaziť do bezpečia. Pri plazení zanechával na zemi červenú stopu z krvácajúcich zvyškov, ktoré kedysi boli jeho nohami. Nakoniec ho zabila dávka z guľometu. Najviac strát medzi otrokármi spôsobili plazmové pušky. Otrokári sami nedisponovali takými zbraňami a preto nemali najmenšiu šancu. Niektoré výboje z plazmoviek, čo zasiahli niektorých živých sa prepaľovali do ľudských tiel a zabili ich. Iných otrokárov výboje spálili na nepoznanie, iných rozleptali, a ďalších do sekundy roztopili na rôsol.
Trash všetko pozoroval ďalekohľadom. „Nomádi postupujú,“ povedal.
„Nasmeruj to späť k hale Skull,“ prihovoril sa Dorian. Hamer sa pohol a Trash, ktorý bol v strieľni, cestou zneškodňoval každý odpor otrokárov. Tiež začali aj nomádi postupovať. Zabíjali všetkých otrokárov, ktorí im stáli v ceste. Žiaľ aj nomádi sa nezaobišli bez strát. Niekoľko ich padlo a náčelník Codo skončil mŕtvy, s prestrelenou hlavou a kúskami mozgu roztrúsenými po asfalte. Hamer sa priblížil k hale a Trash s gätlingom kosil posledný odpor pred budovou. Zrazu sa ozvala ohlušujúca rana. V prednej stene haly veľký výbuch rozhádzal trosky a vyhĺbil otvor do budovy, veľký ako vlak. Dorian sa zahľadel z okna vozidla a uvidel druhý hamer z dymiacou tarasnicou na vrchu a tromi vysmiatymi nomádmi jak sa vo vozidle radujú z deštrukcie, ktorú napáchali.
Vtedy zavelil na Skulla: „Choď, choď, choď, choď!“ Skull poslúchol, zaradil rýchlosť a nasmeroval si to priamo cez dieru do budovy.
Ich vozidlo zvalcovalo nábytok, ktorý bol v budove, rozvírilo prach, ktorý sa po výbuchu pomalí začal usadzovať. Hamer sa zastavil meter pred jedným z hlavných pilierov vstupnej haly. Všetci traja vyskočili z auta a začali strieľať po každom mužovi, čo bol vo vstupnej hale.
Otrokári opätovali paľbu a Trash so Skullom a Dorina sa kryli medzi troskami. Cez hlavný vchod a dieru po výbuchu nabehúvali nomádi. Niektorí nadbehli otrokárom priamo do rany. Trash, Skull a Dorian odskakovali od jedného krytého miesta k druhému, podporovali sa navzájom krycou paľbou. Otrokári prestali zvládať nátlak svojho nepriateľa. Dorian začal z guľometom sústredene kosiť mužov na vrchných terasách. Väčšina zasiahnutých otrokárov sa prehla cez zábradlie terasy a padli mŕtvi na zem. Trash zneškodňoval svojich protivníkov krátkymi dávkami z karabíny.
Skull do nich pálil z plazmovou puškou. Nomádi zo Skullom, Dorianom a Trashom postupovali hlbšie do budovy. Cestou bielili jednu miestnosť za druhou.
Trash dobehol v jednej izbe za umierajúcim otrokárom v čiernej koženke. Ten si pridržiaval čreva trčiace z jeho rany a kričal v bolestiach.
Trash sa ho spýtal: „Kde väznite otrokov!!?“
„Na najvyšších poschodiach tejto budovy,“ dopovedal otrokár a naposledy vydýchol. Smerovali čoraz vyššie. Boje v uzavretej zástavbe boli ťažké. Trash sa zo Skullom a Dorianom dostali do miestnosti, kde sídlil otrokársky šéf, Mendoza.
Mendoza si sedel v hnedom koženom kresle. Pred ním kľačal supermutant spútaný v reťaziach. Miestnosť mala veľa vchodov a na krajoch asi meter a pol od steny boli zaradene stĺpy, kde pri každom stĺpe stál otrokár v kevlarovej zbroji, s plynovou maskou na tvári a vyzbrojený samopalmi typu Heckler & Koch MP5A3.
Mendoza riekol: „Takže vy ste tí sráči, čo postavili armádu z dobytka.“
„Neser cez ústa a povedz, kde sú otroci,“ odvrával mu Trash.
Mendozu to rozzúrilo a skríkol: „S kým tak hovoríš?!!! Bogo, zabi tých troch bastardov!!“
Supermutant sa zdvihol, a približoval sa k všetkým trom. Reťaze na Bogovi rinčali a supermutant dookola opakoval: „Bogo...zabiť...“
Pred Trasha a Doriana predstúpil Skull uprel pohľad na Boga a hovorí: „Kľudne nás zabi. Zabi aj mňa svojho brata, keď si schopný zabiť svoju krv, svoju rodinu.“
Bogo zastal a nahlas sa zamyslel: „Rodina? Rodina nezabiť...“
„Presne sme rodina. Som tvoj brat. Bratia sa nezabíjajú, lebo je to zle,“ vysvetľoval to Skull Bogovi tak, že by to pochopilo aj trojročné decko.
Mendoza skríkol: „Zabi ho!“ A v momente sa obrátil Bogo na Mendozu zo zúrivým výrazom na tvári a zvreskol na neho: „Bogo...rodina...nezabiť!“
Mendoza vytasil svoju pištoľ Desert Eagle a iba poznamenal: „Ty zmutovaná karikatúra človeka z vákuom v gebuli, to si človek musí robiť všetko sám?!!!“
Namieril pištoľ na Skulla a vpálil mu guľku priamo medzi oči. To Boga naštvalo a skríkol: „Mendoza zabiť rodina! Mendoza zabiť braček!“
Supermutant sa vytrhol z reťazi a pokúsil sa zaútočiť na Mendozu, keď naňho spustili salvu zo samopalov otrokári pri stĺpoch. Boga dokázali poraniť, ale nie tak, aby to bolo smrteľné. Bogo mlátil otrokárov holými rukami. Asi piatim rozdrvil kosti, keď ho poslední traja, čo prežili, zahnali do rohu miestnosti a v krížovej paľbe zo samopalov ho rozstrieľali. Všetci traja vyprázdnili na supermutantovi celé zásobníky, až kým nevideli na vlastné oči, že dodýchal.
Mendoza sa pokúsil utiecť, keď Dorian zobral po mŕtvom Skullovi plazmovú pušku a vypálil po Mendozovi plazmový výboj. Mendozu objala energetická vlna zelenej farby. Tkanivo na Mendozovej postave sa začalo rozpadať a mäso sa ešte na ňom roztopilo zaživa.
Po Mendozovi ostali len holé kosti, plávajúce v riedkom želatínovom rôsole, ktorý kedysi bol živým ľudským mäsom a orgánmi.
Potom Dorian spoločne s Trashom dorazili aj tých troch, čo prežili Bogove vyčíňanie. Do miestnosti potom vtrhli nomádi.
Trash vyhlásil: „Poďme oslobodiť otrokov!“ Potom sa pobrali o poschodie vyššie, kde väznili otrokov. Na poschodí bolo plno miestnosti prestavaných na provizórne cely, kde boli otroci väznení. Otroci kričali aby ich oslobodili. Trash z Dorianom a ešte zvyšok nomádov, čo išli s nimi, zneškodnili stráže a začali postupne otvárať všetky cely.
Boli tam otroci z rôznych kútov pustiny. Trash chcel nájsť Lornu, zatiaľ čo Dorian z nomádmi odprevádzali oslobodených otrokov von.
Došiel k celám, kde boli väznení ľudia z Pine Hill. Všetci volali Trashovo meno. Volali Trasha, aby ich oslobodil.
„Kde je Lorna? Žije vôbec?! Nevideli ste Lornu?!!“ vypytoval sa pri oslobodzovaní svojich krajanov.
No cez ustavičný hluk a výkriky nepočul nič čo mu hovoria. Niekde z chodby vybehli dvaja strážnici. Jedného z utekajúcich otrokov zastrelili od chrbta.
Trash zareagoval a jedného strážnika zastrelil svojou automatickou karabínou do hrude. Na druhého zamieril zbraň, ale po stlačení spúšte to len cvaklo. Už nemal náboje. Ten druhý strážnik sa pokúsil vytasiť na Trasha svoj samopal UZI a zastreliť ho, keď jedným úderom pažby mu Trash rozbil hlavu. Potom mu ukoristil uzinu. Trash behal od cely ku cele a pri oslobodzovaní otrokov sa stále pýtal na Lornu. Až nakoniec mu jedná staršia a vychudnutá ženská povedala, že videla Voida, ako utekal z Lornou o poschodie vyššie a že Void ich všetkých podrazil a že to on ich zapredal otrokárom.
Trash jej poďakoval a povedal jej, aby vypadla s tejto budovy. Jeden zo starších mužov sa k Trashovi prihovoril: „Vďaka bohu žiješ mladý! Mysleli sme si, že ťa tie svine odpraskli!“
„Kde je ten zmrd Void!?“ spýtal sa Trash.
Muž ukázal prstom na koniec chodby, kde boli schody a povedal: „Void ju odviedol tade.“
Trash sa rozbehol smerom ku schodom, keď dole schodmi schádzali Traja otrokári a spustili po Trashovi salvu z automatov. Trash sa kryl za dverami jednej cely. Potom len vykukol spoza steny a s uzinou vypálil spŕšku nábojov po otrokároch. Všetci padali na zem mŕtvi a jednému dokonca rozstrieľal hrdlo tak, že začal zvracať krv a skrčil sa mŕtvy na schodoch. Potom vybehol po schodoch. Hore boli zvuky bojov počuť tichšie.
Kráčal po prázdnych chodbách.
Raz skríkol: „Lorna!“
Bolo ticho kráčal opatrne medzi miestnosťami a chodbami. Potom počul, ako sa niekde z ďaleká ozval ženský vydesený hlas: „Trash!“
Trash bežal smerom, odkiaľ počul Lornin hlas. Hlasy sa stále ozývali a volali Trashovo meno o pomoc. Trash nasledoval hlasy.
Nakoniec dorazil na koniec chodby, ktorú zakončovalo veľké okno. Bolo rozbité, ale okenné rámy ešte držali. Pred oknom v chodbe stál holohlavý chlapík a Lornu držal pred sebou ako živý štít. Ten chlapík nebol nikto iný ako Void. Void držal Lornu ako rukojemníčku a mieril jej na hlavu z 9 milimetrovým mauzerom. Trash sa priblížil k Voidovi asi na šesť metrov a rozkázal aby pustil Lornu.
Void sa vzpieral: „Hovno! Ona je moja poistka!“
„Čo ti zato sľúbili, ty zradný bastard!?“ vyčítal Trash.
Lorna vyzerala byť vydesená.
„Že čo mi za to sľúbili? Nie si, kurva, nejaký zvedavý, Trash?!“ odporoval Void.
„Hovor, ty čúrak!“ skríkol Trash.
„Slobodu a to, že môžem z Lornou zmiznúť,“ povedal Void.
„Aha, tak nesmierne ľúbiš Lornu, že by si jej bol schopný vystreliť mozog z hlavy, že?“ vyčítal Trash Voidovi.
„Drž hubu! Ak nás nenecháš ísť, zabijem ju!“ vyhrážal sa Void.
„Ublíž jej a do hlavy ti urobím obrovskú dieru, aby si sa mal cez čo vysrať!“ varoval ho Trash.
„Kurva, ty debil! Strč si do riti tie posrané, sarkastické vyhrážky! Keď ti na tej suke záleží, tak odložíš svoju striekačku a necháš ma s Lornou odísť.“
Lorne začali tiecť slzy. Trash chvíľu zaváhal odložiť zbraň, ale city k Lorne ho premohli a hodil uzinu na zem. Trash len nepokojne stál pred Voidom, ktorý nervózne držal pištoľ pri Lorninej hlave.
„Tak sa mi to páči a teraz odídeme. Neskúšaj žiadne triky, lebo jej prevetrám hlavu!“ vyhrážal sa Void, keď zamieril na chvíľu zbraň na Trasha. Vtedy to využila už dosť vydesená Lorna a uhrýzla Voida do ruky, ktorá bola okolo jej šije.
Void v bolesti skríkol a v záchvate amoku ju odstrčil od seba. Tá narazila na stenu.
Trash sa pokúšal zodvihnúť uzinu zo zeme, ale skôr, než začal konať, namieril na neho Void mauzera a vystrelil.
Guľka prestrelila Trashove ľavé rameno a on padal k zemi.
Skôr než dopadol na zem, v adrenalínovom opojení stihol vytasiť z puzdra svoju berretu, namieriť a vystreliť.
Po tvrdom dopade na zem, keď prvá guľka zasiahla Voida do trupu, nešetril Trash ani jednu guľku. Všetko to prebehlo veľmi rýchlo, Trash ležiaci na zemi vyprázdnil po Voidovi celý zásobník.
Všetkých šestnásť guliek zasiahlo Voidou trup a ten prerazil okenné rámy.
Void vypadol z okna zo šiesteho poschodia budovy a už aj tak smrteľne dostrieľaný od Trashovej zbrane, si rozdrvil telo na troskách ležiacich pod budovou.
Trash sa na poschodí pomaly zdvihol, držiac si prestrelené rameno. Dokríval sa ku Lorne a pomohol je vstať. Tá ho objala a plakala od dojatia, že je živá.
„Vďaka, Trash, vďaka, že si prišiel,“ povedala.
Trash Lornu upokojil a povedal jej, že je po všetkom. Potom ju chytil za ruku a kráčali k oknu, do ktorého vnikali slnečné lúče.
Trash, držiac Lornu za ruku, hľadel z okna a naposledy uprel pohľad na Voidovo dolámane telo. Odpľuvol si a obzeral situáciu vonku. Bolo jasno, modrá obloha žiarila, slnko vyšlo a dole v meste tancovali nomádi víťazné tance. Oslobodení otroci sa buď modlili, ďakovali záchrancom alebo sa šťastne poberali preč. Dorian si pod budovou fajčil cigaretu, zvierajúc guľomet v ruke a kľačal nad Skullovým telom. Trash s Lornou upreli pohľad na nebo, kde uvideli, ako si nad ich hlavami poletuje žiarivo biela holubica a obzerá si dole ľudí. Zahľadel sa na Lornu a povedal: „Je čas ísť domov.“
Napínavý príbeh
Komentuj
2 komenty k blogu
1
black_soul
16. 12.decembra 2008 21:26
ou je..sorry bracho,ale nemam tolko casu,je to brutal dlhe..co si to nedal do viacerych blogov?
Napíš svoj komentár