V hneve robíme rôzne veci. Snažíme sa svoj hnev ovládať...ale dá sa to vôbec? Dá sa povedať si dýchaj a počítaj do 100? Sú to len hlúpe reči jedincov ktorí alebo sami nikdy nezažili, čo je to hnev, alebo robia zo seba niečo, čo nie sú a čo nikto na tomto svete nie je.
Nehovorím o hneve ako o agresivite, ale ako o emócií, ktorá sama o sebe agresivitu môže vyvolať. Môže spôsobiť, že urobíme niečo, čo by sme za normálnych okolností neurobili.
Ale čo robiť, keď sa nechceme hnevať? Keď napriek tej zúrivosti čo v nás vrie vieme, že nech urobíme čokoľvek, ničomu nepomôžeme. Uľaví sa nám...ale dokedy? Tak čo robiť?
V tejto chvíli som v takom stave že mám chuť porozbíjať všetko v dosahu čo sa rozbiť dá. Mám chuť sa zobrať a behať celú noc. Mám chuť povedať tomu, kto môj hnev spôsobil, také slová, ktoré by mu ublížili. Mám chuť zničiť všetko o čo som bojovala. Kvôli tomuto pocitu. Pocitu bezmocnosti. Kvôli tomu, že tu sedím sama so svojim hnevom a neviem čo s ním. Som ako v pasci. Keby som mala boxovací mech asi z neho vytrasiem dušu..alebo skôr zo seba.
Celé to znie strašne zmätene. Ale toto je to jediné, čo môžem teraz urobiť. Písať a vybúriť sa aspoň takto. Aj keď viem, že pravdepodobne to bude veľmi slabý útlm.
Čo by povedali slávni psychológovia na toto? Že mám začať ovládať svoje emócie? Alebo rovno že som blázon? Možno som...
Jediné čím som si istá je, že akékoľvek slová a činy, ktoré v hneve vykonáme, neskôr budeme ľutovať. Dôležité rozhodnutia treba vykonávať s čistou hlavou. V kľude.
Ale čo dovtedy?
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
mm47
30. 3.marca 2010 20:30
Co s hnevom? pozvi ho na kofolu
Napíš svoj komentár