Stretol som sa so svojou láskou Veronikou. Síce to stretnutie bolo len tak nakrátko sadli sme si ona si sadla mne na kolená bozkávali sme sa a podobne. Bola akási nesvoja ale tak mala zlý deň. Dohodli sme sa že si budeme večer ešte písať na internete. No ale čo sa stalo keď sa prihlásila som nečakal.
Prihlásila sa a prvá správa ešte ako tak no tie ostatné... ak to mám zhrnúť všetko dokopy proste bola ku mne hnusná a drzá. Ranilo ma to. No napriek tomu že som jej povedal že ma to raní neprestala. Ešte mi dokonca napísala že či chcem pár na papuľu čo ma už úplne dorazilo. Odišla len tak bez rozlúčenia sa.
Ja som dosť silný chalan znesiem toho veľa ale aby ma dievča takto donútilo až k slzám to je už čo povedať. Možno som urobil chybu že som si nedržal aj od nej odstup tak ako tomu bolo po celé tie roky. Nikdy som žiadne dievča nepustil k sebe bližšie. Vyhýbal som sa im. A to že Veronika sa dostala až príliš blízko bola asi chyba.
Tak viac sa rozpisovať už nebudem. Radšej sa idem utápať v depke v ktorej ma len tak nechala a odišla neviem kam ani s kým. Napriek tomu že m ublížila mám o ňu strach.
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
1
wera55555
6. 4.apríla 2009 18:39
láska to že či chceš na hubu som nenapísala a ako už dúfam vieš by som to nedokázala spraviť....chalabohu je toto už za nami a je to vyriešené a vyjasnené....
Napíš svoj komentár