Najúžastnejší deň v mojom živote.

Ešte keď som bol na základnej škole veľmi sa mi páčilo jedno dievča ktoré bolo o rok mladšie odo mňa. Nuž páčila sa mi rok dva tri ale keďže som bol nesmelý chalan nikdy som nenašiel odvahu povedať jej to ani len jej povedať aspoň prosté ahoj. Neostalo mi nič iné ako ju pozorovať celé tie roky cez prestávky a túžiť po nej.

Ako čas plynul dostal som sa na Strednú Odbornú Školu polytechnickú no na svoju tzv. školskú lásku som nikdy nezabudol. Už dlhé roky chodievam na internet a píšem si tu s ľuďmi. Ale na tom predsa nie je nič divné. Ibaže ako som si raz prezeral fotky našiel som na fotke dievča ktoré bolo veľmi podobné tej mojej láske.

No čo povedal som si napíšem jej. Tak som napísal ona odpísala začali sme si písať no nič netušiac ja som začínal naberať istotu že je to skutočne ona. No ona o mne netušila kto som odkiaľ som ani nič podobné. A už vôbec nie to že sme chodili na tú istú základnú.

Netrvalo dlho a vypýtala si fotku. Tak som jej teda poslal fotku. Napísala len teba poznám. Môj prvý dojem s teba nebol dobrý. Dosť ma to zarazilo. Myslel som si no a už mám po láske. Ale ona si písala so mnou naďalej dokonca sa chcela stretnúť. Tak sme naplánovali stretnutie.

Prišiel deň D. Konečne sa uvidíme. Rozprávali sme sa. Takto prebiehalo celé stretnutie. Keď sa blížil koniec pokúšala sa o bozkávanie so mnou ale ja som to nedokázal. Niečo vo mne mi bránilo. Dá sa povedať že som zbabelo utiekol a písomne sa ospravedlnil. Nehnevala sa na mňa čo ma potešilo.

Dnes 24.3.2009 Prišlo k ďalšiemu stretnutiu. Zasa to vyzeralo že to skončí len pri rozprávaní sa. Ale ja som jej povedal že ju veľmi ľúbim a že je najzlatšie dievča aké som kedy stretol. Lásku mi opätovala. No bolo mi jasné že tentokrát ju v bozku alebo objatí nesmiem sklamať.

Pozerám a vidím že chce bozkávať. Keďže je odo mňa nižšia cca o 30cm tak je to trošku len problém. Ale tentokrát som neváhal sklonil sa a bozkával sa s ňou. Ani neviem čo ma to popadlo no po pár bozkoch som dostal chuť objať ju. Prestal som sa s ňou bozkávať a už sme sa iba objímali. Bolo to veľmi vzrušujúce a tie pocity sa nedajú opísať.

Síce mám také zvláštne pocity. Pre mňa to bolo niečo úžasné ale ona sa bozkávať vie a mám taký pocit že vlastne to bozkávanie so mnou jej nič nedalo pretože bolo iba také o ničom keďže to bolo prvýkrát čo som bozkával. Vlastne mám pocit že som sa pred ňou strápnil. Aj keď vraví že to bolo pekné a podobne viem že to podla nej ideálne určite nebolo.

Som jej za to všetko vďačný. Bolo to prvýkrát čo som sa bozkával a objímal. Teraz sa vzájomne veľmi ľúbime a ja veľmi túžim aby to tak ostalo už navždy. Nikdy ju nechcem stratiť. Je pre mňa všetkým. Vlastne je to jediný dôvod prečo sami oplatí žiť. Veronika nikdy sa ťa nevzdám.

 Denník

1 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu