The way you move
Has got me yearning
The way you move
Has left me burning
Pred časom som mal sen no v poslednej dobe premýšľam o teraz už spomienke ktorá ma prenasleduje.
Prechádzka v parku neznámom ale krásnom, lístie je rozmetané vetrom ktorý šepce a prihovára sa ku mne, jazyk nepoznám ale to čo šepce znie ukľudňujúco. Pes pobehuje okolo, vyčmuchal nejakú dobrú stopu - sledujem ho, nikde na vôkol nieje ani živej duše. Prechádzam sa parkom asi pol hodinu, celý je prázdny okrem mňa a psa niet nikoho, no po dlhšej chvíli niekoho stretávam, v strede lúky je jeden strom a na ňom prevesená hojdačka. Hombe sa na nej dievča, hnede až ryšavé vlasy, modré oči, biela pleť ako ta najbelšia holubica. Prihováram sa jej, no odpoveď nedostávam iba vyčítavý prázdny pohľad .
Hladí psa, ten si k nej prisadol ako keby ju odjakživa poznal, pohľady sa stretávajú a rozchádzajú akokeby sa ostíchala vyriecť čo i len slova. Začína pršať, vybral som spod plášta veľký dáždnik - otvoril ho a gestom ruky som ju prizval. Prechádzame sa ďalej a vychádzame z parku, mierime k domu a pri bráne prvý krát prehovorí šeptom poďakuje a stráca sa za dverami domu.
Otáčam sa a idem aj so psom niekde ďalej neznámo kam po chodníku ...
I know you know what you're doing to me
I know my hands will never be free
I know what it's like to be in chains
Sen končí, niekedy si prajem dosnívať túto teraz už len spomienku, stále ma to prenasleduje a láka o čom by mohol byť ten sen, je to azda o mne alebo iba daľšia práznda myšlienka ktorá zostala vo vzduchoprázdne ?
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár