Pred rokom som ani len nepredpokladal kam sa dostanem, momentálne som už mesiac v Anglicku a pracujem v sklade moja predstava o budúcnosti bola síce iná ale na druhú stranu som zistil že mám slušnú angličtinu.
Samozrejme že tu sme viacerí Slováci bežne počas smeny keď stojíte za pultom dozviete sa mnoho o ich minulosti, väčšina sa snaží správať s akýmsi rešpektom voči ostatným a nálade je celkom priateľská. Najviac čo ma však trápi je vekový priemer, väčšina z nás sú mladí ľudia ktorým sa nepodarilo ísť na školy, majú finančné problémy a tak sa sem zašijú, niektorí na krátko no iní sa po čase už zmieria že zostanú tam kde sú aj keď majú filipa (ktorý chýba mnohým titulovaným).
Pravda je taká že ani s titulom nieje istá budúcnosť, už som tu stretol niekoľko ľudí s titulom ktorý radšej idú do Anglicka do skladu než robiť doma na Slovensku. (čo sa im ani nedá diviť)
Plánujem sa vrátiť budúci rok aby som išiel na VŠ ale dovtedy si tu musím poradiť s samotou ktorá vznikla keď som opustil domov, svoju rodinu, priateľov ale hlavne čo je irónia toho všetkého svojho psa.
Po robote si zapínam notebook, pozerám poštu a sledujem známu sociálnu sieť kde vidím nové fotky svojho chlpáča ktorý tam niekde doma práve spí pri mojej posteli a možno spomína na dobré/zlé časy ktoré sme za tie roky spolu zažili ... a či ma ešte vôbec niekedy znovu uvidí. Keď bol menší tak si pamätám ako zo snov kňučal alebo sa oblizoval kto vie o čom tie hnedé oči snívali.
Fotky sú krásne, leží v kope lístia v jednom z mestských parkov a ohryzuje palicu snáď ako keby to bola ta najlepšia kosť alebo hračka na svete. Prezerám fotky jednu za druhou a do očí sa mi hrnú slzy a premýšľam aké by to bolo si zním vyjsť von v sobotné ráno kedy vonku nikto nieje a po hlavnej ceste nejdú žiadne autá, keď mesto vyzerá ako ta najprázdnejšia ulita, to ticho a krása jesene v mestskom parku, opadané lístie, paprsky slnka, jemná hmla nad zemou.
Posledné roky som prežil dosť stereotypným spôsobom života a nad takýmito drobnými okamihmi radosti a pokory som sa nezamýšľal, bol som ignorant ale teraz si uvedomujem o čo som sa vlastne sám pripravil keď ma o to pripravuje 3000km dlhá cesta k domovu a chlpáčovi.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.