Farby vybledli. Zelené lístie s ktorým sa hrával vánok sa razom zmenilo na hnedé...Suché...Mŕtve.

Cítim sa ako ten strom. Doteraz všetko tak jasne farebné zrazu ostalo čiernobielym. Keď idem po ulici nepočujem radostný smiech a nevidím usmiate tváre. Oproti mne chodia ľudia zničení,ztrhaní, s hlavou plnou pochmúrnych myšlienok. Raz za čas touto tmou prebleskne svetlo a nádej... Sú to zamilované páry. Ľudia, ktorí dokonale splynuli jeden s druhým. Jeden je obrysmi,druhý je farbou.

Donedávna som bol aj ja takýto plný farieb.Kedysi mi ani na um neprišlo trápiť sa alebo myslieť na niečo zlé...

Kedysi...

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár