Hluk motora, ticho hrajúceho rádia,pálenie pusteného kúrenia.
Studená kožená bunda pod hlavou a sklopená sedačka.
Ešte nikdy som tak necítil svoje auto každú jeho sučiastku, otváranie a zatváranie ventilov tu harmóniu fungujúceho stroja. Stále viac ma pália nohy aj bunda je studenšia. No myšlienky začínaju žiť svoj život,bunda,kúrenie,rádio,motor prestávajú byť dvoležité ako všetko čo je mimo mojej mysle.
Malá garáž,veľké auto a pohár plný beznádeje,ništ viac som nepotreboval. Prebral som sa na ranu do hlavy,krik a vracanie.
Šťastný nový rok.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár