Som doň ho zbláznená. Zamilovala som sa do Matúša, do niekoho s kým som strávila len jeden víkend. Zatiaľ to nijako neovplyvňuje moju prácu. Tancujem stále s pôžitkom pre druhých a dám sa občas aj pozvať na drink, ale nie niekomu domov. To nie.
Prešiel už týždeň čo sme sa videli. A tento víkend vyšiel na mňa, že robím aj s Miou. Takže v nedeľu prídem domov vlastne až v pondelok ráno. A potom do stredy voľno. A potom príde piatok a on príde. A ja mu budem musieť povedať svoje rozhodnutie. Viem, vyzerá to že som sa rozhodla, ale nie. Musím mu povedať nie. Nejde to inak.
Budem ma to bolieť a jeho viacej, ale tak to bude lepšie.
Ešte sa mi nestalo, že by som sa za víkend zamilovala. Ved toto sa stáva len v knihách a vo filme a nie v skutočnosti. A ešte k tomu na Slovensku. Vo veľkej Bratislave.
Nerada by som mu zlomila srdce. Stále sa jedná o to, že ja aj keby s ním chodím, pracovala by som nadalej ako tanečnica. Neodídem odtiaľ. Teda raz áno, ale nie teraz.

Toto moje správanie a stále premýšľanie si všimla aj šéfka. Cez prestávku sa zastavila v šatni.
,,Deje sa niečo? Máš nejaké problémy?" spýtala sa ma.
,,Nie, všetko je v pohode. " odvetila som.
,,Neklam mi. Viem, že sa niečo deje. Je v tom ten chlapec, že? Kedže mi o tom nechceš povedať. "skonštatovala. Mala pravdu, ako vždy. Ona a Mia ma vždy odhadnú. Možno preto, že som tak ľahko čitateľná.
,,Hm...máš pravdu. Ale nie je to nič vážne. Len rozmýšľam aký je to fajn chalan a zaslúžil by si milú babu. A nie mňa. " povedala som smutne.
,,Ved ty si milá baba. Tak prečo nie teba? " povedala. Na chvíľu sa zamyslela a potom mi povedala.
,,Chápem, ty sa bojíš, že mu bude vadiť že tu pracuješ, že? Alebo že nebude môcť ani doma povedať, ako ste sa spoznali?
Poviem ti len jedno. Ak ťa mám naozaj rád, nebude mu to vadiť a nebude sa ani za teba hanbiť. " povedala a vstala.
,,Dakujem pekne za radu. To mi pomôže pri rozhodovaní. " povedala som a šéfka vyšla z dverí. Hned na to tam vletela Mia.
,,Hej čo tu robíš? Za chvíľu začína naša scénka. Chlapi sú už nadržaný. Obleč sa a ideme. " kričala Mia ako zmyslov zbavená.
Je ako pobláznená. Ako pubertiačka. Ešte som sa jej nestihla opýtať, či v tom nie je nejaký chlap. Nejako vždy moje myšlienky zájdu iným smerom. K nemu. A potom...potom ako keby som nevnímala. Chýba mi. Chýba mi hlavne ked mám voľno.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár