To, že odchádzame už o tri dni som sa dozvedela ten deň ako sme prišli z dovolenky. To som mala ešte 5 dní, teraz už mám len 3 dni. Dva dni som totiž premýšľala ako to poviem Matúšovi. Stále neviem čo mám robiť. Ale potom som mala rozhovor s Miou.
,,Musím ti niečo povedať. " začala som.
,,Preboha, čo sa stalo? Niečo zlé?" spýtala sa celá vystrašená.
,,Nie, teda asi nie. Ja neviem. " bola som zmätená. Je to zlá správa alebo dobrá?
,,Tak to povedz. Nenaťahuj ma. " povedala Mia.
,,Odchádzam. Do Rakúska. Na 3 mesiace. " vysypala som to za sebou po častiach.
,,To prečo? A kedy? A načo? Nerozumiem. " spýtala sa ma.
,,Nevravela som ti to? Ešte pred pár týždňami sa mi ozvala kamarátka z Rakúska, či tam nechcem ísť k nim na tri mesiace zastúpiť jednu tanečnicu. " začala som.
,,Jaaj viem, jasné to si spomínala. Ale nevravela si nič o tom, že tam ozaj pôjdeš. Len si rozmýšľala. " povedala Mia.
,,No ja viem. Ale v tej dobe to bolo s Matúšom také zlé, a ja som proste v tej chvíli potrebovala vypadnúť. Kto mal vedieť, že potom nám bude tak dobre? A už keď som to chcela zrušiť, nedalo sa. Bolo neskoro. Takže za tri dni odchádzam na 3 mesiace do Rakúska do jedného klubu. Ale neboj, vrátim sa. Sľúbila som to šéfke. " usmiala som sa. Myslela som, že to pomôže. Ale asi nepomohlo.
,,A to mi hovoríš až teraz?? Odchádzaš za 3 dni a teraz mi to povieš? A čo s týmto bytom? A čo Matúš? Ten to asi tiež nevie, čo?" začala vymenúvať veci, ktoré s mojím odchodom súvisia.
,,No ja som na tom potom nejak zabudla. Všetko bolo také super, proste mi to vypadlo z hlavy. A dozvedela som sa to pred 2 dňami. A čo som robila tie 2 dni? Rozmýšľala ako to poviem Matúšovi. Ešte to nevie. Ale možno nám to teraz aj pomôže, ak odídem. A čo s bytom? Budem ti posielať peniaze za nájom. Dúfam, že môžem počítať s tým, že tu bude pre mňa ešte miesto. Alebo?" pozrela som sa na ňu.
,,Nehnevaj sa, ale toto je nemiestna otázka. Skôr by si sa mala spýtať či sa na teba nehnevám, že si mi to zatajila, nemyslíš?" dala si ruky vbok Mia a čakala čo poviem.
,,A hneváš sa na mňa ešte?" pozrela som na ňu smutným pohľadom.
,,No kedže to viem asi ešte len 10 minút, tak ani som sa nemala kedy hnevať. Ale myslím, že ja budem najmenší problém. Ale čo Matúš?" spýtala sa ma.
,,Ale ešte stále si mi neodpovedala. Budem to ešte vítaná? Alebo si mám niečo hľadať? A Matúš toho mi nespomínaj. Ten bude nahnevaný a bude mať pocit, že utekám od problémov. " krútila som hlavou.
,,Jasné, že si tu vítaná. Si nemysli, že keď som teraz s Mirom, že si ho tu nasťahujem hneď. Na to je ešte veľa času. A utekáš od problémov? Vlastne, čo sa tam stalo? Lebo niečo sa muselo. " spýtala sa Mia. Na túto otázku som čakala, len čo som sa vrátila. Ale nepýtala sa. Možno preto, že ani nebolo nejak času na dlhší rozhovor.
,,Nechcem o tom hovoriť. Alebo chcem? Stretla som bývalého. Vieš, ten kvôli ktorému som zdrhla do Blavy. A stretla som aj bývalú najlepšiu kamarátku a s ňou celú starú partiu. A Matúš mal pocit, že ešte niečo cítim k Martinovi a že stále ako keby ich porovnávam. A pritom to tak nebolo. Len som sa tešila, že som stretla starú partiu. No lenže z Martinovej strany išlo o niečo viac. Chcel sa ku mne vrátiť. Chcel mi to všetko vysvetliť. Naschvál balil moju naj kamarátku, lebo si myslel, že budem žiarliť. A potom ma vyviedol von a chcel ma presvedčiť ako k sebe patríme. A ja som mu vravela, že mám Matúša a že chcem byť s ním, lebo ho ľúbim. A on si to nedal povedať. A dal mi pusu. Ale tá pusa netrvala dlho. Prisahám. Asi len sekundu. Potom som naňho nakričala a on sa ospravedlnil, vraj pochopil, že to už neide. A do konca dovolenky som o ňom nepočula. A Matúš bol od toho večera podozrievavý. Tak som sa naštvala, a taká naštvaná vybehla von bez mobilu a bežala na svoje obľúbené miesto. Nejak som tam zaspala, až Nataly ma našla, že vraj Matúš jej volal. A o necelé dva dni sme odchádzali. A uvidíme sa až teraz. Takže bude mať pocit, že utekám. " vyrozprávala som jej celý príbeh. Až mi odľahlo, že som to mohlo niekomu povedať.
,,Fúha, tak to si teda zažila toho veľa. A ver tomu, že on to bude brať ako útek, ale skús mu to vysvetliť, že si nemala na výber a že možno takto posilníte svoj vzťah. Dôverou. Pretože vzťah na diaľku je o dôvere. Ale teraz sa spýtam teba. Chceš byť ešte s ním?" pozrela mi do očí.
,,Chcem. Jasné, že chcem. A ďakujem za radu. Napíšem dnes Matúšovi nech príde. " usmiala som sa a objala ju.
,,Nemáš zač. Len dúfam, že k tomu Martinovi už...
...,, nič necítim. Naozaj. To že to bola moja prvá láska, neznamená, že stále žijem v minulosti. Matúš je a dúfam, že bude moja prítomnosť. " povedala som.
,,Tak toto vyznanie by mal niekto počuť. Ty si sa fakt zamilovala. Len keby si sa stále nehrala na kamennú sochu. A ukázala svoje city častejšie. " žmurkla na mňa Mia.
,,Aj to príde, časom. " povedala som.
,,Dobre teda. Idem sa obliecť a pôjdem za Mirkom. Kedy ti príde Matúš? Vieš aby som asi vedela, že kedy sa môžem vrátiť domov. " žmurkla na mňa Mia.
,,No napísala som mu nech príde o štvrtej. Tak čo ja viem, mohla by si prísť okolo siedmej? Vyhovuje?" spýtala som sa.
,,Jasné, akurát. O troch vypadnem, ok? Zatiaľ by som ti mohla poradiť, že čo by si si tam mala zbaliť. Nech ukážeš tým Rakúšanom, aké sme my Slovensky pekné baby. " povedala Mia a pobrali sme sa do mojej izby. Som rada, že aspoň ju som nestratila.
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár