do nedavna jej iny sny brali,
do nedavna si ich brala sama,
sebalutost ju dusila zatvara oci.
Obvinovala za svoje sklamania druhych,
tapala v tmach nevedela sa najst,
citila sa byt bezmocna tak bezmocna,
az jej pocit sa stal skutocnostu.
Hrala hry dospelych a spalila sa,
uzavreli jej dusu uzavrela svoje srdce,
nevidela nepocula nehladala krasu,
ktoru mala pred sebov v sebe.
Šla dlhou trnistou cestou a kracala dalej,
nevedno kam a za cim a preco,
milovala,davala,nenavidela a aj brala,
az kym tu neslo len o nu!
Pod srdcom nosila plod lasky,
neuvedomovla si tu nadej ten zivot,
myslela iba na seba a jej trapenie,
na prekliatu lasku ktora jej za to nestala!
Narodil sa jej syn zbadala svetlo v tme,
prvy krat pocitila teple slzy stastia ,
a oci sa jej otvorili nadychla sa,
a ten komu dala zivot dal zivot jej.
Prekliata laska pominula vzadal to,
nechapala no pochopila a zacala ziť,
nasla samu seba nasla pokoj v dusi,
v jej ociach zahliadla cely svet.
Precitla a polozila srdce na dlan,
dusi dala kridla,telu lasku,
mysli fantaziu,rozumu logiku,
svojej tvari usmev a slastnu iskru.
Žije v svojich snoch vytvara si sny,
a z nich buduje realitu tohto sveta,
miluje dava prima a hlavne dycha,
ide za svojim snom a veri v seba samu!
Dakuje za kazdy jedinecny den,
dakuje za jej zazrak jej syna,
nelutuje nehlada uz nemusi,
pretoze krasa k nej prichadza,
sama a v rozlicnych podobach!
Nieje svatec ten co nikdy nepochyby ale ten co vzdy ked spadne vstane a kraca dalej!
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár