krásne a nádherné
keĎ hľadím na ne
v slnečnom svite
ale slce zapadá
sťahujú sa mračná
až to zahalí šero
keĎ budem vidieť bledo
hoc je to logické
nepíšem to preto
že chcem učiť niekoho
len rozmýšľať ticho
žiŤ svoj bledý život
zastretý závojom
zastretý dymom
posledných cigariet
zápalka horí
jemne blkoce
je tu tá nádej
pád pár farieb som zazrel
ale aj ona má svoj koniec
nebude šero
ale tmavá noc a brechot bsov
už sa zbiehajú
za mojou mŕtvolkou
Pseudoblog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
A premýšľam, či sa nad tou básňou treba zamýšľať, alebo si ju prečítať a ísť ďalej... Je taká neurčitá. Neviem, čo si o nej myslieť