víno zrie v sudoch
vážne sa tvári
je predsa nápojom
kráľov a bohov

každý chce byť kráľ
každý sa tak cíti
každý vie svoje
a žije svoje role

prečo by sme nadali víno do police
do každého tesca , lacnej hypernovy
sú však veci vzácne
bohapusté plytvanie

robme veci vzácne nie hromadné
čaro chvíle je v jej obsahu
a predsa nie v trvaní dĺžke

každý chce žiť pár minút v sláve
ale nie každý vie že to nie je správne
predsa výnimočné je zároveň krásne
a nemôže byŤ krásne všetko
každé steblo

jemný dotyk
pohladenie
má svoju hodnotu
práve
preto že je jediné
a neopakovateľné

nájdime si to svoje jediné
svoje šťastie v tráve
pri tom o kom vieme
že nie je tovarom
ale darom

 Pseudoblog
Komentuj
Napíš svoj komentár