Túlal sa noci i dni po lúkach, lesoch a poliach. Hľadal si jedlo aby mohol prežiť. Mrkvičku a kapustičku jedával a hlavne veľa ďatelinky,ktorú bolo najčastejšie zohnať.
Raz jedno pekné slnečné ráno si len tak skákal po lúke, keď tu zrazu stretol daľšieho zajaca. A dali sa spolu do reči. Zajačik Ňuso sa dozvedel od zajačici Janky, že aj jej zomreli rodičia. A , tak sa dohodli, že sa budú spolu o seba starať.
Prebiehali dni, noci, týždne ba aj mesiace a zajačikovia si spolu šťastne nažívali. Po lúkach behali o preteky, šantili sa, hrali sa na schovávačku...
Po rokoch už boli dospelý zajačikovia. A , tak sa rozhodli, že sa vezmú, len jeden problém bol, že nepoznali žiadneho zajaca farára a tak sa spolu rozhodli, že ho pôjdu hladať. Po lúkach a lesoch behali a každého sa vypitovali, či nepoznajú zajaca farára.
Strácali nádej, že ho nájdu.
Sedeli na skalke s smútili. keď ti zrazu pred nimi vyskočil biely zajac. Zajac Ňuso sa rýchlo postavil na nožičky a rozbehol sa za bielym zajacom, keď ho dohonil, tak sa ho pekne opítal, či je farár,lebo sa chce zosobášiť zo svojou milovanou Jankou. Ňuso sa veľmi potešil, pretože biely zajac bol farár.
Ňuso a Janka chceli rýchly obrad. Tak ich biely zajac farár, hneď zosobášil. Janka s Ňusom si povedali svoje áno a sľúbili si , že budú spolu žiť v chorobe i zdravý, v chudobe i bohatstve a v zlom i dobrom. A spečatili to svojím spoločním bozkom.
Po pár mesiacoch sa im narodili malý zajačikovia. Spolu sa všetci tešili, každý deň sa zabávali a hrávali. Žili si spolu šťastne, až kým nezomreli.
A ešte aby som nezabudla. Ich deti mali ďalšie deti a tie deti ďalšie deti a tak to išlo z pokolenia na pokolenie.
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
vampirs171
3. 4.apríla 2010 11:56
hehehhe
Napíš svoj komentár