V tmavom lese, lístie šuští, tak ako vietor povieva. A ja sama ,samučičká, sedím sa skale ľadovej. Z ďiaľky počujem niečí plač. Niekto na mňa pozerá, cítim to... Otočím sa smerom, kde cítim pohlad neznámeho. A on sa ku mne naklána. Bližšie,bližšie a bližšie, zrazu otvorí ústa, a vicerí ku mne dlhé špicaté zuby. ..A.... bodne my ich hlboko do krku... Blog 11 0 0 0 0 Komentuj