O mne.

Často mám (posledný) pocit, že nič nemá zmysel, ani ja nemám zmysel. Ďalší konzument, ďalšie číslo v systéme, ďalšia (ne)veriaca ovca, ktorá pokladá hmotné, malicherné a celkom bezvýznamné veci za dôležité. Môjmu životu chýba pocit. Pocit sa vytratil zo všetkej radosti, ktorú som bol schopný prežívať. Vytratil sa spod tuhy, tvoriacej krivolaké čiary na povrchu bieleho papiera. Vytratil sa z chvenia strún malého ukulele, vydávajúceho príjemné i menej príjemné zvuky a melódie. Vytratil sa z pod kolies bicykla prekonávajúcich korene, kamene, tvrdé dopady a strmé zjazdy hlboko v lesoch. Vytratil sa z dotyku slnečných lúčov a mojej pokožky. Napokon sa vytratil už aj spod žiletky, rozdelujúcej jeden povrch v dva, vytvárajúc jemnú tmavočervenú stopu. Cítim sa ako bezvýznamná prázdna fľaša s deravým dnom, ktorá čaká na ďalší a snáď posledný náraz, ktorý konečne ukončí jej existenciu rozbitím na tisíce črepín. Niekedy si poviem, že si posledný náraz uštedrím sám, no vždy ma napadnú ostatný. Zostal vo mne kúsok empatie a nechcem ľuďom okolo mňa (najmä mojej mame) spôsobovať trápenie v ich životoch, radšej budem trápiť seba neľahkou existenciou so mnou. Ja ako taký by som mame možno až tak nechýbal, ale určite by ju non-stop trápila otázka, kde ako pedagóg a terapeut spravila chybu v mojej výchove. Výsledok mi je však jasný - zakomplexovaná, priemerne podpriemerná, ustráchaná, náladová, bezvýznamná, prázdna fľaša s deravým dnom. To som ja. Takmer každé ráno nasadím dobre známu masku s krivým úsmevom, falošnou odvahou a predstieranou radosťou. Ak na ňu zabudnem čaká ma nežiadaný deň plný nechceného záujmu okolia. Fľaška s deravým dnom, ale s dokonale zazátkovaným hrdlom. Fľaška dusiaca sa vlastným, skazeným, čiernym a úplne prázdnym vnútrom, zároveň plným bolesti, ktorej pôvod však nie je v ničom hmatateľnom. Fľaška, z ktorej život tak skoro vysal všetku nádej, radosť, šťastie a lásku. Fľaška, ktorá na tomto svete nemá miesta. To som ja.

 Úvaha

6 0 0 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu