cítila som silu moci.
Moci … hudbou zvanou
tichou, smutnou, nádhernou.
Hudba lásky vpíjala sa mi do myšlienok
taká nádherná, taká krutá, tvrdá sťa kamienok.
Ale tým kamienkom rozbila moje chladné city.
A rozpustila sa mi v tieto vety.
No zrazu tá pieseň skončila.
Všetko mi zkazila.
Prečo? Prečo mi to urobila?
Zle som ju ja pochopila?
Čítala som o nej básne,
skladala aj srdcervúce piesne
snažila som sa ju pochopiť,
no kým som to spravila, ona ma stihla utopiť.
A tak už viac neriadim sa láskou.
Do škatule zalepila som ju páskou.
Ak nejaké výčitky bude mať,
vie, kde ma má hľadať.
Ty nádherná. Ty krutá. Len pri tebe
som čítala hviezdy a dýchala vzduch.
Lež ty opustila si ma sťa nejaký duch.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár