Snažil som sa rozprávať s tebou o všetkých našich zážitkoch. Ako som sa cítil a čo som prežíval. Ako sme prechádzali rokmi a rokmi našej lásky, od základnej školy, cez strednú a niekoľko hodinové cestovanie vlakom kvôli pár minútam stretnutia s tebou. Spomínam na to všetko, pretože tie momenty vo mne žijú naďalej, zatiaľ čo ty nie.


A ako sa pozerám na tvár tvojej krásy,
keď necítil som žiadnu priazeň lásky.
Zistil som, ako veľmi moc ťa milujem.
A že všetky svoje pocity, viac neizolujem.

Chcel som aby si videla všetok cit v srdci,
Chcel som ťa donútiť cítiť pocit v trýzni.
Vedel som, že mýliť sa v láske prináša bolesť
avšak tváril som sa, že city môžu vzplanúť a podviesť
Nenásytný rozum riadiaci sa osamelým srdcom.

Nevedel som ako ďaleko to zájde.
Či nájdem seba samého na ceste vášne,
aj bez milovanej lásky, ktorá prejde...

A nieto žiadnej básne,
ľudský úsmev zhasne.
A viac nevzplanie.

 Blog
Komentuj
 fotka
jessminka  3. 4. 2012 16:18
časom všetko prejde... a určite raz nájdeš dôvod na úsmev. Verím tomu
 fotka
nessiee  3. 4. 2012 17:42
nájdeš svoju báseň, ktorá ťa rozosmeje, a bude milovať.
Napíš svoj komentár