báseň, ktorá škrieka
DOSŤ!
Neničte mi moju zlosť.
Vážne mám plakať, nariekať?
Zložiť masku, prestať prevliekať?
Každodenné obleky, saká
masky a gestá..
ľudskosť bohvieaká.
Rieka nepreteká,
láska znovu uteká
a tam, kde slzy padali
nenájdete úsmev, ktorý ste hľadali.
Máš na tvári smútok, ľak?
na srdci čudný povlak?
Nevieš spať a trápi ťa zrak?
Neplačeš, nefňukáš.
Si len obyčajný prízrak.
S hrudou dutou,
dušou preľaknutou.
Trýzniš svoje slzné kanáliky.
V očiach Picassa,
v obleku Hamleta...
kde končí môj prach?
.vzdávam
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
chloridsodny
27. 7.júla 2012 08:39
@vast super básnička.
4
"Rieka nepreteká,
láska znovu uteká
a tam, kde slzy padali
nenájdete úsmev, ktorý ste hľadali."
... a nie a nie prestať....krásna báseň
láska znovu uteká
a tam, kde slzy padali
nenájdete úsmev, ktorý ste hľadali."
... a nie a nie prestať....krásna báseň
Napíš svoj komentár