***
V prvom rade stáli nuly,
obyčajní ľudia, bez sily a snahy.
Určovali tempo žitia,
prežívali zbytok bytia.
Umierali prvý v prvej lajne,
Dokončili svoj život tajne.
Bez toho aby cítili lásku,
zapredali svoje duše za pásku.
Na ktorej stálo, že ak všetko splnia
Budú mať všetko po čom túžia.
Nik z nich neváhal,
podpísali zmluvu.
Tak sa diabol radoval,
že má svojho verného sluhu.
V pozadí stáli rytieri,
stroskotané kariéry.
Ľudia s maniermi.
Slabé duše.
V diablovej armáde boli aj dobrí,
ľudia ktorí vedia čo sa robí.
Že stoja na zlej strane,
vedia podľa slabej zbrane.
Každý z nás má v sebe to dobro,
treba sa len správať chrabro.
A vyhrať ten boj nad vlastnou ničotou,
a naplniť seba samého veľkou istotou.
Trýzniť sa a plakať, cítiť smútok a bolesť.
Všetky tie pocity, ktoré nevieš uniesť.
Zahoď ich za seba a tvár sa šťastne,
pretože raz budeš.
Tak prestaň plakať a usmej sa krásne.
***
A vyhrať ten boj, nad zlými pocitmi. Nad vlastným diablom, ktorý ma ničí. Taký som a neviem sa zmeniť, som kto som a môžte ma preto aj zabiť. Stále to budem ja, ktorý zvíťazí. Keď uvidíte, akou silou som žil, rozhodnete sa, či ma chcete zabiť.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
Raz ten boj vyhráš, lebo ako šťastie je vrtkavé tak aj nešťastie netrvá dlho...