Mám taký pocit, v ktorom sa nedokážem nájsť. Neistota, strach, napätie. Viem, že to neznie hrozivo. Rád som preháňal, dával do popredia svoje pocity, upozorňoval. Neznášal som byť stred vesmíru, no pri tebe som chcel byť všetko to, čo som neznášal. Nie preto, že by sa to páčilo tebe. Páčilo sa to mne. Menil som sa kvôli tebe, robil som veci, ktoré som nikdy nerobil.
Tvoril som. Makal som. Nezúfal som. Žil som z tvojej lásky, žil som z vecí, ktoré mali vždy u mňa popredný význam. Láska ktorú som si vždy uctieval. Bral som ju ako niečo, čo je najväčší cit. Myslel som si, že v takto rannom veku sa naozaj nedá nájsť. Že na to človek musí byť uvedomelý, musí rozumieť, niečo si odžiť. Chápať svoje pocity, chápať svoju osobu, osobnosť. A hľadať niekoho, kto mu sadne.
Myslel som si, že je to len blúznenie. To, aká si. To, čo so mnou robíš je len číra náhoda. Podoba, myslenie. Si snáď ja? Nerozumiem tomu, ako to robíš, ako kradneš myšlienky z mojej hlavy?
Vytvorila si tak silné puto, o ktorom som ani len nesníval. Nedokázal som svoje myšlienky upriamiť nikam inam, ako na teba. Bola si môj stred vesmíru. Stále si. Chcel by som, no nemôžem. Vyjadriť svoje pocity, na plnú hubu vykričať ako ťa milujem.
Kričať, ziapať, vrieskať a vytrvalo pokračovať za tým, čo cítim. Nemá to žiaľ zmysel. Tvoja láska už nejestvuje, voči mne. Nie je. Nezaslúžil som si byť šťastný. Byť tvoj, navždy.
Miesto toho teraz plačem. Pri spájaní týchto viet, chcel by som povedať, že je to koniec. Nedokážem to ale. Nerozumiem tomu, ako sa to celé stalo. Ako to prebiehalo. Ako sme žili, s tým všetkým. Ako som sa cez to, oficiálne dostal. (A pozrime sa, kde zase som...) Ako znovu chápem svoje pocity. A zároveň nechápem...
Nedokážem žiť bez teba...
Viac nevládzem.
Zhasínam sviečky, končím.
Idem plápolať v temnote.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
petushiq18
15. 5.mája 2012 06:17
to bolo tak krásne,že si ma normálne rozplakal...
Napíš svoj komentár