Steblá trávy odlietali zo zeme chladnej,
odvial ich vietor z ruky bezohľadnej.
Tváriť sa, že vietor odniesol všetok bolesť
Je rovnako hrozné ako všetkú tú bolesť nezniesť.
Nevidíš pocity ani tváre,
nechápeš moje komentáre.
Nezaujímaš sa o moje sny,
tváriš sa že nejestvujem.
A že nemám cit.
Nemilujem, nerozumiem.
No raz z toho vyrastiem.
Zo všetkých zlých citov,
keď si siahnem na dno limitov.
A budem sa tváriť že mám šťastie,
že všetko čo som doteraz prežil - odrastie.
A ja sa zobudím z tohto zlého sna,
a z môjho srdca nebude vyprahnutá úžina.
Nebudem cítiť, lebo srdce nebude.
Budem žiť v jednom obrovskom prelude.
Môžem byť posledný a hlúpy,
pokaziť všetko a byť skúpy.
Nič nezmení moje oči,
moju bolesť nik neukončí.
Vitaj agónia,
budem ťa milovať.
Apatia tvár sa nežne,
budeš v mojom živote bežne.
Skončí sa život radostí,
život zaplavia len úzkosti.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
Báseň je krásna... moc krásna...