Kto trápiť by sa mal,
nad naším osudom?
Kto odpustiť by mal,
naším prehreškom?

Či vtáča neche lietať,
krídla do strán roztiahnúť?
Od útleho veku poznať,
svojho letu púť?

Kobyla chce odmlada
skákať, behať rada?
Koreň stromu nepoddá sa,
ani skala tvrdá nezlomý sa?

Ohnuť sa v smere vetra?
Nepodľahnúť sile pekla?
Zánik sprevádzaný žiaľom, bôľom?
Pýtať sa obyčajným slovom?

PREČO kvety kvitnú raz za rok,
dozviem sa niečo nové znova o rok?
Čo bolí najviac a srdce trhá na kusy?
Kto z nás vôbec ...odpustí?

 Báseň
Komentuj
Napíš svoj komentár