Ľudia sú veľmi vyberaví, nepáčia sa im ani bezvýznamné veci...mne áno...

Momentálne som strašne bezvýznmne takmer sama doma. Takmer preto, lebo tu mám dve ségry (psov) a doma preto, lebo... noo lebo bývam doma. Rodičia sú fuč asi od siedmej. Pravdepodobne sa šli lyžovať a pradvdepodobne na Drienicu. Strašne bezvýznamné... A si predstavte, že ja som taká sprostá, že sedím tam kde bývam, čiže doma a čumím do monitoru...

Každú chvíľu musím zakričať na moje ségry ležiace/behajúce neďaleko mňa v obývačke číslo jedna, že či im šibe že sa toľko ondia (t.j.lezú po sebe, kušú sa, naháňajú, navzájom si berú hračky...). No proste im šibe. A dosť bezvýznamne...zabudla som.

Takže sedím jak pako na koženom kresle ktoré bolo nehorázne bezvýznamne vytvorené zo zvieraťa. Prvý týždeň, prípadne viac, keď sme mali kreslo doma som odmietala sadnúť si doň. Vždy som si nosila vlastnú stoličku, ale potom ma to prestalo baviť. Ale uznajte sami...úbohé zvieratko. Medzitým ako kričím na psov, píšem tento blog a počúvam hudbu (áno, som multifunkčné zariadenie) hrajem dajakú hru, kde obsluhujem v rýchlom občerstvení...práve ma uniesli mimozemšťania a musím robiť hot-dogy pre nich a ešte pozerám bleskovky a zisťujem kto kedy s kým a kde niečo vyšarpatil. A teraz vám to poviem. Paris niekedy nedávno sama, prípadne s jedným časopisom asi v amerike sa zase vyzliekla a nechala sa odfotiť. Chuderka. Po tom čo ju dedko vydedil si musí zarábať. Ináč s bezrukou100nožkou sme zistili, že Paris je moja a jej sesternica z druhého kolena. Dokonalé...

No a takto bezvýznamne bude vyzerať celý môj ceň. Ešte predtým ako rodičia odišli mi mama povedala: poprataj obývačku a vzápätí mi oco vraví: poprataj kuchyňu. Moja multifunkčnosť pri týchto myšlienkach prestáva fungovať a dostávam kŕče do rúk... Asi má moje telo nejakú špeciálnu obanu proti prataniu abo čo. Neviem, tento výjav sa mi ešte nepodarilo úplne vysvetliť. Veď je taký bezvýznamný. A ďalej by som ešte chcela písať niečo, čo píšem podstatne dlho a nemám na to vôbec čas. Moje úbohé knihy. Jedna úbohejšia, pardon, bezvýznamnejšia ko druhá. Tak dlho na mňa čakajú kým k nim napíšem ďalších pár riadkov. Ale, majú smolu, lebo ja som bezvýznamne pomalá a treba mi vymyslieť ajaké nové mená. A nechce sa mi.

Lebo...no lebo sa začínam točiť na našom zvieratkovskom kresle. A ešte sa tak zdvíham a idem dolu...zdvíham a idem dolu...zdvíham a dolu nejdem, lebo točenie je lepšie a bezvýznamnejšie. Ale už aj to ma prestalo baviť... Kurt mi tu práve vrieska : My girl, my girl...atakďalej. Oh ja mám veľmi bezvýznamne rada Nirvanu. Veľmi.

Ach jaj teraz sa všetko mení... Ségry spia Kurt nekričí, ja už nemám kŕče. Mimozemšťania ma už prepustili hot-dogy som dorobila. Všetko stráca bezvýznamnosť... Idem hľadať činnosti, ktoré budú opať tak bezvýznamné ako tie čo som doteraz robila. Asi pôjdem lamentovať nad vysvedčením. Budem zalamovať rukami, hovoriť si že som blbá a že sa idem spáchnuť a budem...už neviemčo. Budem to všetko vykonávať precízne, bezvýznamne

The end..(túto formulku neznášam...pretože zvyčjne oznmuje, že sa niečo končí

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu