Prečo je ľudí, ktorým môžeme dôverovať tak žalostne málo???

Už ma nebaví pozerať sa na to, ako sa každý mení, ako je zrazu iný, ako mení názory jak ponožky! Proste na to nemám nerv. Už sa človek nemôže takmer nikomu zdôveriť, niečo prezradiť, lebo už nikto nevie, komu dôverovať. Smutné. Ale pravdivé. V jednom z mojich blogov hovorím o tom, že tí úplne naj priatelia vymreli. Som si istá, že už neexistuje nikto, kto by nevyužil tú šancu a vedome či nevedome prezradením sa ublížiť!!!

Povedal vám už niekto že vám úplne dôveruje? To je jedna z najkrajších vecí aké človek môže počuť. Dôvera je niečo čo vie spojiť ľudí naveky. Stratiť dôveru neznamená prísť o jedného či dvoch priateľov. Je to oveľa viac. Je to strata seba samého. Nepáči sa mi, keď niekto niekoho vie sklamať natoľko, že sa dotyčný presvedčí o tom, že dôverovať netreba nikomu. A názor na to už nezmení a navždy stratí tú schopnosť-dôverovať. Hlboká strata.

Potom, keď niekto niekoho sklame, zostane medzi nimi strašne veľká medzera, prázdno a cestu k sebe si už nikdy nenájdu. Ale maximálna drzosť by bola, keby toho, kto sa postaral o to, aby mu ten druhý nedôveroval, vôbec netrápilo, že prišiel o dôveru. Je takmer isté, že nie každý si uvedomuje, akú cenu má dôvera. A ani si to nechcú uvedomiť. No, možno by prišli na niečo čo sa im vôbec, ale vôbec nepáči. Ja som videla už mnoho rozpadnutých (väčšinou kamarátskych) vzťahov a myslím, že vždy sa to dotklo len jedného. Lebo takmer vždy je jeden z nich presvedčený len a len o svojej pravde.

Ale je fér keď má pravdu len jeden človek? Kompromisy sa zďaleka obchádzajú a dôvera odchádza... jeden je vždy smutný, druhý má víťazoslávny výraz. Je víťazstvo, keď strácate dôveru iných? No, niekto sa v tom možno vyžíva a jeho životným cieľom je zničiť mnoho pekných vzťahov s hlbokou, prirodzenou dôverou. Niekoho to môže napĺňať silným pocitom zadosťučinenia, bez nejakej veľkej námahy. Jedno vyzradené tajomstvo hore-dole... Ale iným, iným to ukradnuté nie je určite. Iným je z toho zle alebo sú smutní.

Dobrých ľudí je čoraz menej. Spravodlivých ešte menej a dôveryhodných asi najmenej...
Viem, možno to všetko beriem veľmi subjektívne ale mám pocit, že niečo na tom pravda asi bude. Ktovie? Ja len chcem povedať, že nech sa deje čokoľvek, snažte sa (zubami-nechtami, keď je potrebné) nestraiť dôveru ani za svet....

 Úvaha

0 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu