Slovenská fantastika a prečo je ju ťažké nájsť (a prečo vám poľská vykopne zuby a ukradne vám telefón)

Nedávno som si na YouTube kanáli Multiverzum pozrel Ďuriho príspevok s názvom "Fantasy_SK: Tie isté kruhy" a bol som bez nadsázky nadšený. Prvýkrát som niekoho - mimo samého seba v šenku o pol druhej ráno nedobrovoľným poslucháčom - počul vyjadriť moje výhrady k slovenskej sci-fi a fantasy literatúre. 

Alebo je možno táto téma rozoberaná v rámci slovenskej fantastiky častejšie, neviem, ako som nenápadne naznačil, nevenujem jej pozornosť. Červenák je taká výnimka, ktorá potvrdzuje pravidlo a aj to už nie tak často ako kedysi.

Pozrieť predmetné video silno odporúčam všetkým, ale nie je nutné k pochopeniu zvyšku tohto textu. Aj moja analýza problému bude skôr taký náčrt ako maľba. V skratke, Ďuri konštatoval, že slovenská fantastika je bolestne derivatívna. Inšpiruje sa hlavne anglosaskými vplyvmi natoľko, že jej nakoniec chýba jej vlastná tvár. A to je presne dôvod, prečo sa ju ani pri svojom neskrývanom treskovom steiger tatramelky nacionalizme nedokážem donútiť konzumovať. 

Samozrejme, je to subjektívny pohľad, ale ak mám čítať román o protagonistovi s menom typu Jim Taylor, siahnem radšej po knihe, ktorú napísal niekto s menom typu Taylor James ako čítať v Amerike sa odohrávajúcu takmer fanfiction Kubka Krajčího z Hlohovca (čo je mimochodom super mesto). 

Alebo čítať ako niekto vykr... si požičiava importované témy, ALE POZOR, zombie apokalypsa sa síce odohráva s rovnakými archetypmi ako Walking Dead, ibaže tentokrát v Jelšave. 

Ďuri u mňa však zaťal do živého najmä jedným prirovnaním, a tu už do konca príspevku ostaneme. Porovnával slovenskú fantastiku s poľskou a prišiel k záveru, že tá druhá je viac svojská v najlepšom slova zmysle. Čo je nepopierateľné z hľadiska estetického aj z pohľadu jej atraktivity v očiach zahraničného čitateľa.

Tu sa na chvíľu zastavíme a odľahčíme atmosféru klasickým poľským vtipom predtým, ako začnem jedovito nakladať väčšine Slovákov s vysokoškolským vzdelaním. 

Pýta sa chlapec otca: "Tati, je pravda, že ľudia sa vyvinuli z opíc?" Na čo mu otec odpovie, že je to veru pravda, čo chlapec doplní otázkou, či aj Poliaci a otec reaguje: "Poliaci z kingkongov!" 

Čo týmto naznačujem? Nasadím si znova raz subjektívne rukavice a ideme búšiť. 

Rozhľadenejší Slováci sú posledné desaťročia totálne zosratí z predstavy, že nás nejaká nadpozemská inštitúcia oficiálne vylúči zo Západu. Preto sa kŕčovito snažia byť za každú cenu svetoví. Ešte aj nesporne prozaicky nadaný Hvorecký potrebuje z Bratislavy urobiť Wilsonovo mesto, aby sa o nej oplatilo písať. Bohužiaľ, svet vo svetovosti neporazíme, tak sme outsideri aj na vlastnom trhu, nieto ešte v zahraničí. 

Kým Pilipiukov Vandrovec z východopoľskej osady rozkopáva bránice naprieč Európou a Sapkowského Zaklínač figuruje ako vlajková loď Netflixu v guerillovej vojne proti Game of Thrones.

Pretože Poliaci sú doposiaľ smrteľne vážne presvedčení, že sú superveľmoc, čo zažíva zopár menej úspešných rokov. Preto sú bez ospravedlnenia, bez hanby a bez pohŕdavej metropolitnej satiry svojskí. Čo príde aj v zahraničí ľuďom šarmantné a pútavé, pretože fantastiku čítajú najmä inteligentní ľudia (žmurk) a tých reálne zaujímajú nielen reálie vymyslených fantastických ríš, ale aj tých skutočných kráľovstiev a republík. 

Tento charakter v poľskom čitateľovi vyvolá nostalgiu a pocit spolupatričnosti, v cudzincovi ukojí jeho - nazvime to - sociologický voyerizmus vlastný každej otvorenej mysli.

Ako pravý kritik aj ja píšem ako by som to robil, keby som to vedel. Kedykoľvek vyprodukujem príbeh dlhší ako shitpost na facebooku, jeho dej sa rozpadne rýchlejšie ako stolík z jysku a porota je ním nadšená asi ako ja, keď sa mi rozpadol stolík z jysku. 

Je to ťažké, aj keby som bol lepší prozaik, stále som vyrástol na Hollywoode a anglickej literatúre. Jesenského Demokrati mi priveľa inšpirácie nepridajú a ak raz začnem opisovať slovenský vidiek, bude mi za chrbtom stáť Jakub Vandrovec s vidlami. 

Ale verím, že raz budeme okrem Červenáka a Kariku čítať ďalšie fantastické (v oboch zmysloch toho slova) slovenské bestsellery.

Odkaz na video Ďuriho, ktorý sa nemusí stotožňovať s mojimi názormi (aj keď ja sa stotožňujem s jeho) pridávam nakoniec, keďže Birdz ma aspoň z mobilu nenechá prišpendliť dynamický link do textu:

 Úvaha

8 1 0 0 1

Komentuj

4 komenty k blogu