Aká je láska krásna a život krátky-príbeh lásky...

Na malaj lavičke uprostred ničoho,v tej tme sedelo dievča.
Volala sa Klára.Sedela tam opustená v tej tme,zime,ale bolo jej to jedno v ušiach mala zabité sluchatká od mp3ky,v jednej ruke pivo v druhej cigareta.
Pomyslela si ako dopadla.Ale to nebolo to najhoršie po lícach jej prúdom stekali slzy,slzy ktoré si nik nezaslúži,hlavne nie ten ktorý to všetko spôsobil.Neskoro sa spametala,všetko hrozne lutovala,hovorila si že život ide dalej.
Nepomáhalo.Už nemala chuť žiť ale niečo jej našepkávalo nech to nerobí.
Zrazu ani nevie ako ale začula kroky,ked zdvihla hlavu,bolo vidno iba jej smutnú uplakanú tvár.Zastal pred nou akýsi chlapík,ktorý si od nej pýtal oheň.Bol to vlastne mladý chalan,ktorý vyzeraá byť plný života,štastia.Podala mu ho.Prisadol si k nej,Kláre to bolo jedno.Pýtal sa jej či je ok,ale samozrejeme nebola a znenazdajky už ležala na jeho pleci všetko mu rozprávala,potrebovala to niekomu povedať!a tak len ju nežne pohladil po vlasoch,pošepkal jej bude to dobré...
Po pár minútach,možno i hodinách ich rozprávania Klára vstala,chlapcovi povedala že prepáč a odbehla.Proste potrebovala sa prebehnúť,beh jej proste pomáhal,pomáhal jej zabudnúť na neštasnú lásku,na problémy doma či už v škole.
Ked prišla domov tak len zalahla a spala.Ráno sa zobudila s fajn naladou,bola sobota jej oblubený deň,ale ked si však spomenula čo sa včera stalo,tak sa jej zas tisli slzy do očí.Chcela niečo robiť,odreagovať sa ale nešlo to,všetko jej pripomínalo toho chlapca čo jej nehorázne ublížil.Tiež si spomenula na chlapca zo včera večera,chudák pomyslela si bol ku mne taký milý a ja som mu zdrhla...
Ale musela niečo robiť,nechcela len tak sedieť a utápať sa v slzách.
Prvé čo zbadala bol komp,tak že pôjde na net skontroluje si správy aspoň,hádam ju to odreaguje.Prihlásila sa na jeden chatový portál,aj ked si pomyslela kto tu bude takto skoro ráno.Totiž bolo len 7 hodín v sobotu,to vačšina ludí ešte spí...
Zrazu jej zablikala RP-čka,nechcela ju ani otvoriť,lebo jej tam píše vela úchylov,ale tak ked ju otvorila tak na nu kukal jeden usmiatý chlapec.To nieje možné pomyslela si,je to ten chlapec zo včera a písal:,,Ahojsom si ta tu nahodou našiel a tak ma napadlo že ti napíšem,už ti je aspoň o kúsok lepšie?Ak by s chcela sa stretnúť a ešte porozprávať...vieš som dobrý poslúchač,,
Klárke sa na tvári zjavil úsmev a odpísala mu:,,No jasné,a prepáč za včerajšok potrebovala som byť ešte chvílku sama...,,
A tak sa dohodli kde,kedy sa stretnú.Kláru ešte napadlo,že ani nevie ako sa chlapec volá,kto skade je.Začala mať obavy ale ked sa sním už dohodla...tak prečo neísť ked aj tak nemala nič na práci a radšej sa odreagovať nie?
Ked sa stretli,chlapec sa jej predstavil,vola sa Oto,aj Klárka sa mu predstavila.
Prekecali spolu skoro celú sobotu,už sa zotmelo a zišlo by sa ísť aj domov.
A takto to išlo dalej,Klárka získala nového najlepšieho kamaráta...
Prešlo pár mesiacov,ked Oto začal pociťovať ku Kláre aj niečo iné ako len kamarátstvo.
Bolo to aj opačné?Myslíte že aj Klára začala niečo pocitovať ku Otovi?
Ak myslíte že áno máte pravdu.Aj Klára začala pocitovať to čo ju pred pár mesiacmi skoro zabilo.Lásku.Avšak bála sa,a ako velmi,nevedela či aj Oto niečo cíti,nechcela stratiť najlepšieho kamaráta.
Ked boli zas raz jeden večer vonku,tak začalo snežiť už prišla aj zima,áno zima,
A tak sa začali gulovať,zabávať ked sa tu nahánali Oto padol a stiahol Kláru,zrazu už ležali na snehu,Klára sa začala smiať,ale smiech ju prešiel hned.
Oto jej dal pusu,Klárka bola zmäťená ale aj rada,aj ked sa jej pustili slzy,boli to slzy štastia,aj ked sa aj bála...Zas ju naučil milovať a byť milovanou.
A tak sa lúbili,prešla zima,jar a nastalo leto prišla dalšia zima,boli spolu stále štastní,nič im nekazilo ich lásku.Už si plánovali spoločnú budúcnosť,deti,ked doštudujú.Boli nerozluční.
Jeden večer ked išiel odkopnúť Oto Klárku domou,prechádzali cez cestu,ešte si dali pusu... Lebo v tom ako prechádzali cez cestu,spoza zakruty sa na nich vyvalil kamion.
Zrazu všade blikali svetlá,policajné svetlá,v dialke húkala siréna sanitky.
Iba toto zaznamenali Oto s Klárou.
Klára nevládala otvoriť oči,ani sa postaviť nevladála nič,iba pocíťila ako jej niekto dal ešte pusu.Oto jej pošepkal že to bude dobré.Povedali si posledné slová:lúbim ťa,a obaja si lahli a už sa nevládali pohnúť,a stále sa držali.

Takto lahko vyprchali životy dvoch ludí,ktorí mohli byť takí štastní...
Tieto životy vyprchali tak lahko lebo kamionista bol pod vplyvom alkoholu.

Nik ich už nedokázal zachrániť...

 Vymyslený príbeh

0 0 0 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu