nič si netušil.
Kým si spal,
nemal si záujem.
kým si spal,
nevedel si že možno niečo cítim.
Kým si spal,
verila som a snívala svoj sen.
Ked si sa zobudil,
dozvedel si sa že ťa chcem.
Avšak neviem čo to bolo,
strach,osud?
Čo nám to nedovolilo ...
Ked som sa aj ja zobudila
bolo však neskoro,
moje nevyjadrené slová, myšlienky
ostanú zabudnuté vo mne.
Ked som sa aj už chcela vyjadriť,
nebol vhodný čas.
Alebo ja trúba mala som strach.
Potom som ťa dlho nevidela,
a si tu znova.
Bojím sa.
Viem že už je to všetko stratené
Vypadá to že si už zas zaspal.
A už len minulý čas mi ostal.
Moje chyby už sa nedajú vrátiť,
dodnes ľutujem ,že som sa nepremohla
a nepovedala čo vlastne chcem.
Vyznanie
Komentuj
3 komenty k blogu
1
katherine135
9. 4.apríla 2008 21:31
moja...trha to srdiecko taketo vety...ale to je strach nie to,m ze si truba to o sebe nehovor...
2
hej zlato jasne ze niesi truba mozno ze sa este da nieco spravit len skus nikdy nevies
3
smutné naozaj a pripomína mi to, že občas pri nom nedokážem vyjadriť, čo vlastne chcem, nedokážem vyjadriť svoje myšlienky..nedokážem, ale som pevne rozhodnutá zmeniť to
Napíš svoj komentár