Ked únava zapracuje...Alebo naštastie to bola len nočná mora:)

Ležala na gauči,pred sebou book s netom,nik nepísal...
Po minulých prebdených nociach jej oči len tak klipkali.
Zrazu sa jej oči zatvorili,zaspala...
Avšak nebol to pokojný spánok,sníval sa jej sen.
Jeden strašný sen,ten sen pre ktorý nemohla spávat uz tie pominule dni,tie noci musela len prebdiet,nechcela zazit ten sen znova a znova.
Avšak teraz sa nezobudila,nevládala uz stačilo.Musí sa predsa vyspat!
Konečne presni ten sen apsoň cely.A dozvie sa co sa stalo na konci,čo ju čaká za tými čiernymi dverami...
Snívalo sa jej o tom že stratila všetkých svojich najbližších.
Nie nezomreli,ale úplne sa im akoby stratila,odcudzila.A to bolo ešte horšie akoby zomreli.Žila sama v starom opustenom dome,všetky jej dni boli tmavé,nevedela prečo.Ked však uvidela svojich kamarátov,ktorí uz neboli jej kamaráti,tí boli štastní bezstarostní a na nu pozerali ako na ducha.Teda ani ju nevideli ale ona citila ten ich pohlad.Cítila ako na nu hladia aj ked hladeli do prázdna.
Nevedela prečo,čo spravila.Avšak v posledných dnoch predtým mala dost nervy na kamaratov lebo uz jej akosi liezli na nervu tym ich správanim...Nikomu ani nechybala všetci sa bez nej vedeli zabávat.
Zabávat bez nej to by jej ani nevadilo,ale ona bola v podstate zavisla na svojich kamarátoch,predsa snimi vyrástla,nechcela takto skončiť.
Ale nechápala ako sa im mohla odcudzit.Čo sa to vlastne stalo?
Ked tu blúdila,blúdila od okna k oknu ludi ktori boli pre nu život,na konci svetiel zbadala čierne dvere.Dvere ktoré ju mohli oslobodiť,mohla byť zas slobodna.No nie v svete živých,ale v svete mrtvych.
Vysvitlo ze totiž neštastnou náhodou zomrela,ale niečo ju ešte držalo v svete živých.Ona nechcela odísť bola privelmi naviazaná na kamarátoch a bála sa smrti.A tak musela ešte par veci napravit,aby mohla v pokoji odíst.Ked splnila všetko čo mala,približovala sa k tym čiernym dverám.Ako sa k nim blížila cítila napätie.Ked prešla dverami,oslepila ju tá biela žiara,zacítila bolest v chrbte.Ked sa obzrela videla ako jej narastajú krídla.Ano stal sa z nej anjel.
Zaslúžila si to potom ako bola obetou nehody,aký mala zlý život zaslúžila si apsoň teraz byt anjelom.
Mala veľkú úlohu,ochranovať svojich priatelov.Dávať na nich pozor.
Aj ked jej to nepadlo lahko,ked sa snimi nemohla rozprávat ,len na nich hladiet.Napriek tomu cítila že oni ju cítia...

Ked sa rano zobudila.Iba neveriacky pokrútila hlavou.Rozplakala sa,nechcela žit život bez kamarátov.Ona ich strašne lúbi,a uvedomila si že život bez nich by bol úplne zbytočný.Plakala aj od štastia že to bola iba nočná mora.Aj ked byt anjelom môže byt pekne,radšej si bude život vychutnávať na vlastnej koži.Užívať si život plnými dúškami
A už sa nebude hnevať na kamarátov aj oni sú len ľudske bytosti,a nikdy nevieme čo sa môže stať...
A v podvedomi nebude myslieť na nič zlé...

 Vymyslený príbeh

0 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu