Nezvyčajný príbeh..

Za siedmimi panelákovými domami a troma cestami žila v jednom z tých panelákových domov dievčina menom Klára.
Klára nebola len tak obyčajné dievča bola veľmi inteligentná ,pekná. Nemala však priateľov. Bola opustená v tom byte žila sama ,keďže sa odsťahovala od rodičov, keď dokončila vysokú školu. Mala pekný priestraný byt avšak chýbalo tam šťastie už na prvý pohľad kto vstúpil do toho byt aj keď to boli len opravári tak si všimla že toto dievča nežije šťastne. Žiť sama to nieže predsa žiadna výhra. Avšak ona to nejako nechcela zmeniť....

Keď sa však jedného dňa vybrala do práce všimla si okolo seba toľko šťastných ľudí že jej prišlo nejako smutno. Bola ďaleko od svojho rodného mesta ...Nemala ho opustiť ,to mesto kde bývala bolo plno spomienok čí už dobrých alebo aj tých horsich.Avšak bolo to mesto kde zažila prvé lásky ,sklamania. Zvolila si však vlastnú cestu vo veľkomeste.
Chodila len do prace, obchodu ale hneď domov. Ak sa ten byt dá nazvať jej domovom .Nechodila nikam von ,však načo pomyslela si netúžila poznať nikoho.
Aj keď jej bývalo smutno nešla ,chcela sa trápiť sama ,bez toho aby jej niekto pomohol, videl ten smútok v jej očiach .Raz to však nevydržala a musela si dakam vyraziť. Sadla do metra a vystúpila v centre veľkomesta. Prechádzala sa po tom tmavom centre veľkomesta, všetko bolo opustene...Keď tu zrazu v diaľke uvidela svetielko zaujalo ju. Neďaleko bola krčmička, uchýlila sa do nej ani nevedela prečo, ale niečo ju tam ťahalo.
Urobila dobre. Nevedela čo od toho miesta ma očakávať.Sadla si k baru a objednala pohárik.
Plynul večer, poháriky sa plnili a vyprázdňovali.Bola na tom zle.
Zrazu k nej podišiel chlapec.Nemohol byt od nej oveľa starší aj keď si to v tom prítmí nejako neuvedomovala.Možno to bolo aj počtom tých pohárikov čo do seba obrátila...
Dovtedy nenápadná,tichá Klára sa sním začala rozprávať ,veď prečo nie, tento večer už inak ani nemôže skončiť. Ani sa nenazdali ,bar už zatvárali tak rýchlo im uplynul čas rozhodli sa že sa ešte pôjdu prejst.Nebolo to najrozumnejšie isť sa prejsť s chlapcom čo ste pred par hodinami spoznali ale bolo jej to jedno...A možno dobre robí..
Konečne našla niekoho komu sa môže vyspovedať povedala čo ju trápi že je ďaleko od domova, že tu nikoho nepozná ,okrem ľudí z prace, vyzeralo to že ten chlapec ju chápal. Ako vysvytlo bol takí istý ako Klára tichý, plachý, volal sa Marek.
Čas plynul rýchlo a začalo svitať. Bolo na čaše isť aj domov. Marek sa ponahlal,ked si uvedomil koľko je hodín musel toho ešte veľa urobiť a nestihli sa ani dohodnúť či sa ešte stretnú..

Keď Klára došla domov ľahla si a spala, našťastie bola sobota,nemusela isť do prace.
Keď sa zobudila myslela si že to bol iba sen,ze sa s niekým stretla a tak si sním rozumela. Keď však zistila že ju príšerné boli hlava a že je oblečená zistila že to sen nebol.Z časti bola aj rada ale mala aj obavy...Čo ak to bol len výplod mojej fantázie? Potom čo som vypila myslela si.
Večer keď zašla do toho istého baru nebol tam, už pochybovala....


Zas začal týždeň Klára nič nestíhala...bola unavená a zas ju zasiahol len smútok..
Tak prešlo par mesiacov a zas sa rozhodla ísť si sadnúť do baríku...Však čo? prečo nie?
A vtedy ho zas uvidela bola neuveriteľné šťastná že to nebol len výplod jej fantázie..
Porozprávali sa zase tak dobre ako minule tento krát už Klára nepila nič.
Bol to neuveriteľný pocit zdôveriť sa niekomu a svojich pocitoch.
Vôbec nebola šťastná, keď spoznala Mareka aspoň sa jej blysol úsmev na tvari..A vyzeralo to že tak chladná Klára sa mení na citlivú,keďže nedávala nejako najavo svoje pocity..To je však už minulosťou. Už sa má komu zdôveriť. Tento krát si vymenili čísla aby keď treba sa mali ako skontaktovať...

Tak sa Marek ozval Kláre a onedlho začali spolu chodiť.....

Možno bude aj pokračko...ak budete cieť a ak sa mne bude...



A neviem prečo všetky moje príbehy musia končiť šťastne  alebo naopak nešťastne..

 Vymyslený príbeh

0 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu