Podla statistik Deja Vu zaziva priblizne 60 az 70 % populacie a to v roznych formach. Moze sa jednat o kratke utrzky ako tie ktore sme spomenuli az po dlhsie ktore pozostavaju z viacerych serii Deja Vu. Termin Deja Vu pouzil francuzsky vedec Emile Bourac vo svojej knihe „L'Avenir des Sciences Psychiques“
Prave Bourac sa ako prvy venoval tomuto pomerne bizarnemu fenomenu. Deja Vu znamena v doslovnom preklade " uz videne " Velmi casto dochadza k chybnemu vysvetleniu. Mnoho ludi povazuje za Deja Vu aj to ked dokaze predvidat. To je jasnovidectvo. Deja Vu nastava pocas udalosti a nie pred nou.
Deja Vu sa deli z psychickeho hladiska na styri kategorie.
Asociativny typ - je prakticky najcastejsou formou Deja Vu a vyskytuje sa bezne aj u psychicky zdravych jedincov. Je zalozena na skutocnostiach ktore citime. Vidime. Pocujeme. Na zaklade tychto vnemov si moze nas mozog chybne priradit tieto udalosti k tym ktore sme uz niekedy zazili.
Biologicke Deja Vu - Ktore sa moze vyskytovat u epileptikov tesne pred zachvatom.
Tzv. Vymyslene Deja Vu
Schizofrenicke Deja Vu
V oboch pripadoch ide o Deja Vu sposobene psychickou poruchou v dosledku chorobnej depresie respektive v dalsom pripade schizofrenie kedy ludia zle rozlisuju to co vnimaju a sami to chybne oznacuju za udalost ktora sa stala hoci to nieje v skutocnosti pravda.
Dovod preco sa Deja Vu tazko studuje je fakt ze neexistuju ziadne symptony ktore by nam oznamovali jeho prichod. Deja Vu prichadza znenazdajky a nema ziadne vonkajsie prejavy. Jediny mozny sposob ako zistit ze mala osoba Deja Vu je ten ze nam to sama povie. Vyskumnici preto nemaju dostatok informacii a podkladov pre svoje studia.
Napriklad znamy lekar Sigmund Freud bol toho nazoru ze Deja Vu sa deje na zaklade spomienky na velmi traumaticku udalost. Tento jav nazyvame paramneza.
V tomto pripade je Deja Vu uzsko spojene s myslienkou reinkarnacie. Zastancovia tejto teorie predpokladaju ze ti ktori su po smrti reinkarnovani sa znovu - zrodia v novom tele. Hoci teraz ziju novy zivot v novom tele mnohi su presvedceni o tom ze Deja Vu su akesi utrzky spomienok a teda na minuly zivot. Na mieste kde sme boli. Alebo na udalosti ktore sme uz zazili.
Mozno su niektori z nas presvedceni o tom ze si pamataju vsetky udalosti svojho zivota ale nie vzdy to musi byt pravda. V extremnych pripadoch je ludsky mozog schopny vytvorit akysi pamatovy blok takze clovek moze normalne pokracovat v zivote bez toho aby ju znicili zdrvujuce spomienky.
Su tisicky takychto zdokumentovanych pripadov a vacsinou sa pri tom jedna o vojnovych veteranov. Obete znasilneni. A pod. Na svete vsak jestvuje nespocitatelne mnozstvo ludi ktori su presvedceni o tom ze si pamataju iste udalosti zo svojho predchadzajuceho zivota a uvedomuju si ich.
Jednym z nich je aj James Leininger. Dalsim pripadom moze byt pribeh indskeho dievcatka Shanti Devi z Delhi ktora patri medzi podobne pripady. Za spomienku stoji napriklad xenoglosia cize je stav kedy vie ista osoba ( vacsinou pocas hypnozy ) plynule rozpravat jazykom ktory sa nikdy predtym neucila. Urcite nesmieme zabudnut ani na zazracne deti ktore sa narodili s istymi vlasnostami a tie maju velmi rozvite. Sem patria napriklad deti ktore vedia pocitat komplexne matematicke priklady uz vo veku kedy este nevedia ani poriadne rozpravat a to vsetko bez toho aby ich kto predtym ktokolvek naucil. Sem patri aj znamy svetovy skladatel Wolfgang Amadeus Mozart ktory sam o sebe tvrdil ze v minulych zivotoch bol hudobnikom a odtial pochadzaju jeho huddobne zrucnosti.
Ako je to mozne ? Ak su v nasom mozgu skutocne zaznamenane podnety z minulych zivotov potom moze prave Deja Vu byt branou k identifikacii seba sameho v minulom zivote. Alebo sa s nami nas mozog iba zahrava a vysiela nam falosne predstavy ?
Je to možné?
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
kladieme však správne otázky?