Prva plavba bola 10. aprila 1912 z anglickeho Southamptonu do americkeho New Yourku. K tragedii doslo 14. februara o 23 : 40 hod. ako sa Titanic zrazil s ladovcom. Po troch hodinach nad ranom sa Titanic 15. februara potopil. Vysoky pocet ludi sa nedostavilo k zachrannym clnom. Zla organizacia zachrannych prac na palube a dalsie ine okolnosti.
Titanic bol oznacovany ako nepotopitelny. Katastrofa priniesla vysoky pocet obeti. O tragedii sa velmi vela hovorilo aj kvoli legendam a konspiracnych teorii o tom ako sa potopil a v neposlednom rade aj ako sa objavil vrak na dne Atlantiku.
Konstrukcia lode :
Projekt Titanicu navrhol Lord Pirrie ktory bol riaditelom plavebnych spolocnosti White Star Line. Na konstrukcii lode pracoval sefkonstrukter Thomas Andrews. Veduci konstrukcie Alexander Carlisle. Generalny manazer a veduci projektant zodpovedny nielen za vyzdobu interieru lode a ktory navrhol mechanizmus spustenia zachranych clnov.
Carlisle vsak v roku 1910 odisiel k spolocnosti Welin Davit and Engineering Company Ltd. a dalsich prac na Titanicu sa nezucastnil. Titanic bol 28,25 metra siroky a 269,1 metrov dlhy. Pre pohon lodnych skrutiek, pomocne agregaty a dodavku energie bolo instalovanych dvadsatdevat parnych kotlov.
Dym z kotlov bol odvadzany do troch devatnast metrov vysokych kominov.
Okrem troch hlavnych kominov bol instalovany aj jeden falosny na korme sluziaci ako hlavný vyvod ventilacie a komin kuchyne.
Lod mala tri lodne skrutky. Maximalna rychlost lode bola odhadovana na dvadsatstyri uzlov ( 44 km / h ) Kormidlo mal Titanic len jedno. Kormidlo sa pohybovalo do stvrtkruhu a bolo ovladane prevodom cez ozubene koleso.
Konstrukcia Titanicu bola 31. marca 1909. Financovanie bolo na J.P. Morganovi a jeho spolocnostou International Mercantile Marine Co. Lod bola spustena na vodu 31 maja 1911 o 12 : 13 hod. Dalsie prace na dokoncenie pokracovali dalsi rok a boli dokoncene 31. marca 1912 kedy nasledovala skusobna plavba.
Vybavenie :
Uz pri navrhu interieru a vybavenia lode sa pocitalo s tym ze by mal predstavovat luxus a bohatstvo. Lod bola vybavena palubnym telefonnym komunikacnym systemom. Kniznicou. A holicstvom. Pre cestujucich prvej triedy bol k dispozicii bazen, telocvicna, ihrisko na squash, elekricke kupele a Veranda Cafe. Spolocenske miestnosti prvej triedy boli oblozene vyrezavanym drevenym oblozenim
V tretej triede bolo vybavenie skromne. Borovicove oblozenie a robustny tikovy nabytok. O rozdeleni a vybavenosti kajut a poskytovaneho komfortu hovoria aj cenove rozdiely lodnych listkov. Lod bola vybavena vtedy spickovou technologiou.
Medzi tieto vymozenosti patrili aj elektricke vytahy. Titanic bol kompletne vybaveny elektrickym osvetlenim. Komunikaciu lode s okolitym svetom zabezpecovali dve radiove stanice Marconi. K dalsiemu vybaveniu bol priestor pre vencenie psov.
Fotolaboratorium, mraziace skladisko rezanych kvetin, ubytovacie priestory pre sluzobnictvo prvej triedy a ine.
Zachranne clny :
Titanic rovnako ako ine plavidla museli mat zachranne clny. Z dvadsiatich clnov bolo strnast velkych drevenych s kapacitou sestdesiatpat osob. Skladacie clny boli oznacene pismenkami A, B, C a D. Titanic bol vybaveny modernymi Wellinovymi dvojitymi clnovymi zeriavmi.
Prva a posledna plavba :
Na plavbu sa Titanic vydal pod velenim kapitana Edwarda J. Smitha. Na palube bolo na lodenych vyse 300 cestujucich v prvej triede a 300 cestujucich v druhej a vyse 700 cestujucich v tretej. Par minut po varovani od Californianu hliadka v prednom " vranom hniezde " si vsimla hlmovy opar v predu. Od hlasenia z " vranieho hniezda " do kolizie s ladovcom uplynulo tridsatsedem sekund.
Titanic narazil do ladovca pravym bokom hned za prednou castou. Ka narazu doslo v okamihu ked dostojnik vydal povel k spatnemu vedu strojov. Ihned po naraze prisiel na mosti kapitan Smith aby zistil co sa stalo. Vsetci cestujuci aj posadka dostali zachranne vesty. V ladovej vode mohli netrenovani ludia prezit pat az desat minut.
Pat minut po polnoci vydava kapitan rozkaz na pripravu zachrannych clnov. O 00 : 25 bol rozkaz na opustenie lodi " zeny a deti prve ! " Spustanie clnu na Titanicu sa nezaobislu bez tazkosti : nebolo posadkou ani cestujucimi nacvicene. Pod vplyvom stale svietiacich svetiel na palube. Nechceli nastupovat do clnov a ponorit sa do tmy nad oceanom a taktiez sa niektore manzelke pary nechceli rozdelit.
Z Titanicu sa v clnoch zachranilo sedemstoset cestujucich a clenov posadky. Carpathia bola najblizsou lodou ktora sa mohla ponahlat na pomoc. Vzdialenost patdesiatosem mil nemohla vsak prekonat skor ako za styri hodiny.
Kratko pri potapani sa trup Titanicu rozlomil na polovicu dlzky trupu. O 2 : 20 Titanic zmizol pod hladinu. Pri potopeni Titanicu sa iba jeden z dvadsiatich clnov vratil na miesto a hľadal tých čo prežili. Niektori ludia skocili z paluby a potom sa snazili dostat do clnov.
Nedaleko Titanicu bola vsimnuta lod mozno vo vzdialenosti piatich mil. Tato lod predstavuje dodnes zahadu. Po stvrtej hodine rano bola z Carpathie vsimnuta jedna svetlica vystrelena z jedneho zo zachrannych clnov.
O desat minut zacali namornici vyzdvihovat prvych pozostalych. O 8 : 30 boli zachraneni posledni ludia. Medzi obetami boli kapitan lode, vrchny dostojnik, prvy a siesty dostojnik. Dalej konstrukter lode so svojimi osmimi spolupracovnikmi, vrchny strojmajster, so vsetkymi strojnikmi a dalsi clenovia posadky.
Zomrela vacsina z patdesiatsedem milionarov cestujucich prvou triedou. V chladnych vodach zahynulo pat postovych uradnikov. Cely lodny orchester. A jeden z telegrafistov. Poslednou zijucou osobou osobou ktora bola pritomna na palube Titanicu ( vtedy osem tyzdnove dojca ) bola Millvina Deanova ktora zomrela 31. maja 2008.
Skutočný príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár