Je na svete, dúfam, že ma nezjete, že sa pýtam a každú informáciu bezcieľne chytám, niekto, kto rozpáli ma jediným dotykom, ten, čo nebude uhýbať mojim bozkom? Svetlom horiacich voskov stačí pohľad jediný, on upadne bez viny a s čistým svedomím sa bude budiť s mojim obrazom v hlave, nebude sa vtedy dožadovať po náprave, lež po ďalšej dávke. Zachráni ma pred pálčivými pohľadmi, ukryje do bezpečia, tam kde duševne rany sa liečia, city zo srdca nevytečia. Podporu v ňom nájdem, keď moje slnko zájde, zhasnú všetky hviezdy, zistím – jeho pohár je bezdný. Keď jeho tvár pred spaním sa mi zjaví, nebude ma to trápiť, túžba sa k nej vrátiť, s láskou sa v nej stratiť. Nebáť sa, že nešťastné pravidlo bude platiť, nemusieť vlastne city chrániť predtým než ma budú raniť. Strach nemať ráno vstať bez okolkov na plné pľúca jeho meno zakričať. Koľko prejde ešte rokov než v tomto bahne mlokov nájdem TEBA? ? Nepýtam sa už dávno seba, volám priamo do neba. Či záznamník im tam netreba? Skôr zhltnem na jeden hlt peceň chleba, než zistia, že dôvod, prečo som taká bleda je, že mi lásky treba! Záchod 11 0 0 0 0 Komentuj