Pod rúškom tmy
rozpráva mi
tajomstvá
ktoré nemajú konca kraja.
Na tom konci stáli sme my dvaja,
robiac veci, čo nám nevadia.
A predsa.
Čo tam robíme?
Pohľadmi si dvoríme,
niečo nové stvoríme?
Je v nás všetko čo je divé,
rozpustíme mračná sivé,
nezávisle
spolu
visiac hlavou dolu.
Stačia nám ruky,
stačia nám oči,
meniac zmysel zakaždým keď sa otočím.
Zmyjú sa staré rany,
ostanú len jazvy,
pripomínajúc nám strastiplnú cestu,
ktorou sme prešli,
než sme sa našli.
Na konci kraja nie je koniec sveta,
je to raj, kde sa lieta,
a keď svietia svetlá
na čelo padá nám hviezda,
vypadáva poriadok,
nadvláda chaosu prináša úľavu.

 Blog
Komentuj
 fotka
emulienkaa  2. 8. 2010 21:42
Na konci kraja nie je koniec sveta,

je to raj, kde sa lieta.



najkrajšie..!
 fotka
bublinqac  2. 8. 2010 21:43
pekné!
 fotka
viollin  2. 8. 2010 23:12
Napíš svoj komentár