stále behám
od seba k sebe,
ale nikdy nedobehnem
na cieľovú čiaru,
nie ešte cez ňu.
Nie že by ma boleli nohy,
len...
proste...
Veď vieš...
Rozprávali sme sa o tom už sto rázy.
Som zblúdilá dušička,
do hrude bijúceho malého srdiečka,
pleštím oči,
neviem,
nie som istá,
či svet sa ozaj točí.
Skočím
z najnižšieho schodu,
zlomím si nohu.
Krehká sťa kvetinka,
neustále na lakti sinka,
hlások jak pinka,
čo nikdy nespinká,
len leží nepohnute na posteli,
rozmýšľajúc nad kartami,
ktoré sa predostreli.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár