aj keď veľmi chcete,
nemôžem sa zmeniť
v tomto svete.
Vylietli holuby,
vylietli z hniezda,
vypadali všetky zuby,
ostali len prázdne miesta.
Bodaj by také miesta boli v hlave,
no tam len bodá a bodá bolesť
čo nie je v práve.
Hľadám zenit,
no stále som na začiatku,
kam mám odbočiť
nevieš už od počiatku.
Prečo dostanem vždy len roztopenú zmrzlinu?
Snáď si nezaslúžim pochvalu,
či len veľkú modrinu?
Ja už sama neviem, ktorý je smer,
či juh, čo sever,
či Denver.
Nezastanem na prechode,
ni aj tak ma nezrazí auto,
lebo vrak som ja,
aj keď sa „bytie“ nemám právo.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár