keď nebudem vedieť uhnúť pohľadu,
prečo mi niečo hovoríš,
keď vieš, že mi bude chýbať tvoj hlas,
prečo ma objímaš,
keď vieš, že nebudem vedieť zaspať bez tvojho dotyku.
Nič nehovoríš,
a predsa ma presviedčaš,
vraj si úprimný,
no zatváraš predo mnou dvere.
Niečo ma ženie dopredu,
dohora,
no neviem,či by som nemala
prepichnúť pár balónikov
a vrátiť sa na zem.
Možno som len zdrogovaná,
učím sa s drogou žiť,
no nie som závislá,
len sa mi nepáči tento svet.
Hlúpa,
zaslepená,
zamilovaná?
Je to môj začiatok,
či môj koniec?
Dávam ruku do ohňa
a neviem prečo.
Kto je tentokrát krokodíl?
Smädná
uprostred mora,
neviem plávať,
no držím sa na hladine.
Jak??
Visí mi pred očami každý deň,
keď stopy slnka zahalí večer.
Infekcia,
ktorú som chytila,
moja záchrana,
či záhuba?
Že vraj všetko zlé je na niečo dobré...
No ja vám niekedy neviem...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár