___Sypacie hodiny bez piesku

Nevýslovnosť časového poňatia
rozplýva sa nám nad hlavami ako mračná,
či pod našimi hlavami
skrúca vnútornosti.
Nevieme nemyslieť,
bolo by to ako prestať dýchať,
človek aby kýchal
na vlastné šťastie.
Pobežíme na lúku,
vezmeš ma za ruku,
cítiac naposledy ten spoločný dotyk,
strácajúc zábrany,
míňajúc piesky času
zo spoločných sypacích hodín,
kým z neho neostane ani zrnko,
padneme do prázdnoty,
budúcnosť bude len súčasťou piateho rozmeru.
Budeme ako dve strany mince,
ktoré budú spolu no nikdy sa nestretnú.
Aj všetky elementy sveta nám budú málo platné,
keď slnko nad orionom zatne,
posledné svetielko zhasne
a polárna noc nastane.

 Blog

5 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu