jej ružová koža
zaplavila vzduch,
ten chladný a ostrý,
čo bodá,
no ona je duch,
cíti tieto vplyvy ako nič,
každý vpich.
Nikto sa neobzrel,
nenastal žiaden rozruch,
lebo nikto tomu neveril.
Stála tam,
uprostred námestia,
nohami dotýkala sa rozpálených dlaždíc,
nikto sa jej na nič nepýtal,
ani ju nezaregistroval, nič.
Nebola stvorená pre túto dobu,
nahota sa už nenosí,
v dobe, kedy sa už ani trávnik nekosí,
lebo trávnik už nie je.
Iba konzum, márnivosť a egoizmus sa jej do očí smeje,
no ona sa ani nepohne,
lebo PRAVDA
je neotrasiteľná!
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
johnysheek
1. 8.augusta 2010 20:26
hm..
Napíš svoj komentár