Áno, pekná myšlienka.. a snažím sa ňou riadiť.. aj keď mi ten, koho som milovala ublížil.. vždy som mu odpustila.. a on ublížil zas.. a potom ešte.. nenávidim ho? nie. Nemám tú potrebu niekoho nenávidieť.. on nenávidi mňa.. a myslí si že ja som ublížila jemu.. Nie je to paradox?
Prečo dvaja milujúci sa ľudia to všeto proste nedokážu ukončiť s úctou? S úctou k sebe aj k tomu druhému..Veď nebolo vždy len zle.. Bolo to aj pekné.. plné nehy, vrúcnych objatí a bozkov. Áno..boli hádky. Boli pohľady plné hnevu..chvíle obáv a zúfalstva. Ale bolo to všetko skvelé..
Všetko raz končí..Nič nie je trvácne.. Záruka na lásku? Tú vám nik nedá. Nik vám nezaručí že to neskončí.. Ani to, že to dopadne dobre či zle.. Prečo ale sa láska mení na nenávisť? Nenávisť, ktorá sa zrodí z lásky... Žiadna nie je táká ako tá čo sa zrodí z lásky... Žiadna vám toľko neublíži, zo žiadnej necítiť toľko pomstychtivosti...Žiadna vás toľko nevie potrápiť...
Všetko má koniec..Ale takýto? Veď to nemá úroveň.. Nemá to zmysel. A vlastne ani dôvod. Však sme dospelí, tak prečo sa tak nesprávame? Diplomacia vo vzťahu asi neexistuje.. A už vôbec nie je pri jeho konci..Koniec ..to je ten najhorší začiatok ďalšej kapitoly.. Neznášam tú kapitolu... Prečo sa nedá naučiť žiť s tou nenávisťou? Civilizovaní ľudia 21.storočia... A nevedia to proste nechať tak..Bez ďalších krikov, hnevu , zúfalstva... A hlavne bez pomsty... Prečo neostať kamarátmi..? Ľuďmi, čo si rozumeli? Čo si pomáhali... Ľudmi čo sa poznajú, zažili spolu veľa... A radi si zaspomínajú...
Niekto to proste nevie. Niekto to nechce.. Možno ho baví, keď sa tvári ako poškodený... Ale v tomto sú dvaja.. Vo všetkom sú dvaja.. Prečo je potom nenávisť len v tom jednom...??
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
mirusik1
28. 8.augusta 2010 23:29
tiež toho veľa nechápem ...
Napíš svoj komentár