nechcem ju,prisahám...
Mladosť sa mi stala vojnou,
medzi rozumom a túžbou hojnou.
Hormóny so mnou točia,
z cesty Božej bočia,
Len čo mi srdce ničia.
V danú chvíľu to zdá sa krásne,
Že človek môže skladať básne.
Potom však vytriezvenie príde,
Pravda o mojej chtivosti vyjde.
Už mi bolesti stačilo,
Vždy ma to len ranilo.
Ako zviera sa cítim teraz,
Že pokušeniu podľahla som neraz.
Ďalšie však prichádza,
A šikovne ma zvádza.
Tentoraz chcem odolať,
"POMOC!" k Pánovi zavolať.
Hanbiť bych sa mala,
Že sa chovám ako malá.
Nemám ja čo také boje zvádzať,
Bez túžby do nového dňa vchádzať.
Príliš skoro sa všetko stalo,
Stalo sa to skôr ako sa malo.
Kiežby som po vztahu tak netúžila,
Kiežby som po bozku tak nebažila...
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár