Noc svieti do očí
Jej svet nám už nestačí
Dnes ľudské ja už vôbec, vôbec nepoznám
Do ulíc vchádza tma
Svoj plášť na sebe má
Pod ním nás ukrýva
Nepoznám ten svet, kde sa nachádzam
Chcem len ísť a ísť a hoci celkom sám
Nenarážať do prekážok
A svoje srdce zamknúť na pevný zámok
Padá hustý dážď
A na duši úzkosť máš
Tvoj hlas na silné múry vôbec nestačí
Napíš zopár viet
Obrazy na náš svet
Ktoré v mysli ukrývaš, ktoré v mysli ukrývaš
Neviem ktorou cestou ísť a kam chcem prísť, končí niečo v nás...
Nepoznám ten svet, kde sa nachádzam
Chcem len ísť a ísť a hoci celkom sám
Nenarážať do prekážok
A svoje srdce zamknúť na pevný zámok
Neviem, neviem, neviem, neviem ktorou cestou mám ísť
A kam a kam a kam a kam mám prísť
Končí, končí, končí, končí, končí niečo v nás
Nepoznám ten svet, kde sa nachádzam
Chcem len ísť a ísť a hoci celkom sám
Nenarážať do prekážok
A svoje srdce zamknúť na pevný zámok
Ja už neviem kam mám ísť
A kam chcem prísť
Končí niečo v nás
Niekedy mám pocit, že tento svet je divný. Strašne divný alebo ten divný som ja. Na sociológii (neuveriteľne zbytočný predmet, ale toto ma zaujalo) sme medzi sociálnymi zmenami brali mcdonaldizáciu, ktorá je definovaná ako zmena spoločnosti na rýchlu, nezdravú, nekvalitnú, kde je všetko na jedno použitie. Tiež máte pocit, že v poslednom čase je všetko iba materialistické? Ako vravel Suvereno: Ľudia sa hľadajú vo veciach, aby sa v nich napokon stratili. Akosi sa spomedzi nás vytratila nezištnosť. Obklopuje nás povrchnosť, či sami sme povrchní? Prečo v správach chodia samé negatívne informácie? Je to preto, že celý svet je negatívny? Dá sa to ešte zmeniť? Prečo keď niekto nefajčí, v piatky sa neožiera a nehúli, tak údajne „si neužíva život“? Bolo to vždy tak? Je to vôbec tak, či len ja to tak vnímam? Som iný alebo sa všetci okolo mňa snažia byť rovnakí?
Hovorí sa, že človek vidí to, čo mu chýba. Ak autor opisuje svet, tak v skutočnosti opisuje svoj pohľad na svet, teda opisuje seba. Často mám chuť sa niekam zavrieť a utiecť, lebo sa už nedokážem pozerať na to, čo sa tu deje. Lenže kto môže niečo zmeniť ak nie my a ak nie teraz? Môžem(e) zmeniť smerovanie tejto mcdonaldizovanej spoločnosti? Ak áno, tak ako? Bojím sa, že raz sa nás naše deti opýtajú ako sme mohli nič nerobiť a len sa prizerať. Ak vôbec nás nejaká budúcnosť čaká, no ja som optimista. Nádej a ideály je to jediné, čo mi táto spoločnosť ešte nevzala.
Ospravedlň ma, že som napísal asi viac otázok ako odpovedí, ale niekedy sa na tomto svete cítim neskutočne stratený. Asi sám seba dostatočne nepoznám. Potom zasa pribehne 500 ľudí, ktorí vravia, že mám ísť tou ich cestou a snažia sa ma presvedčiť, že tá ich cesta je tá správna. Ja som však ten, ktorý sa musí rozhodnúť. Rozhodnúť sa zle je možno aj lepšie ako nečinne sedieť.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
lauranoves
11. 1.januára 2013 17:46
Úplne sa stotožňujem, napísal si to pôsobivo
Napíš svoj komentár