Ty už sedíš za stolom, pred sebou máš pustený počítač a v ruke držíš hrnček svojej obľúbenej prekvapkávanej kávy. Pristúpim k tebe zozadu, objímem ťa a do ucha ti zašepkám: ,,Dobré ránko, láska." A pobozkám ťa.
Usmeješ sa na mňa a v očiach ti zasvietia iskričky, ktoré tak ľúbim.
,,Dobré ránko aj tebe."
Stojím tam, opieram sa o kuchynskú linku, sŕkam kávu a dívam sa na teba. Tak rád sa na teba pozerám...
Hľadiac na teba dopíjam kávu a stále nemôžem uveriť, aké som mal šťastie, že tu môžem byť s tebou.
Odložím hrnček a pomaly sa presuniem naspäť do izby, aby som ťa nechal v pokoji pracovať. Dnes mám voľno. Ľahnem si do postele a ešte chvíľu si pospím, aby som ťa nerušil.
Otvorím oči. Je osem hodín a ja sa zobúdzam do slnkom zaliatej izby. Chvíľu mi trvá, kým si uvedomím, že je nový deň. Snažím sa rozlepiť oči do stavu aspoň čiastočného videnia a šuchtavým krokom sa presúvam do kuchyne, aby som si spravil kávu.
Za stolom nikto nesedí. Zoberiem mobil a napíšem ti: ,,Dobré ránko, láska." A predstavím si, ako sedíš za tým stolom a usmeješ sa na mňa.
,,Dobré ránko aj tebe."
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár